J. Sipko: Nový koronavírus má výrazný vplyv na udržateľnosť verejných financií

Svetová pandémia nového koronavírusu viedla nielen k hlbokej recesii, ale aj k prehĺbeniu vnútorných a vonkajších makroekonomických nerovnováh. Rastie verejný dlh i fiškálny deficit. Aj na Slovensku má nový koronavírus, podobne ako v ostatných štátoch, výrazný vplyv na udržateľnosť verejných financií.

„V porovnaní s mnohými členskými štátmi eurozóny verejný dlh a fiškálny deficit Slovenska sú na podstatne nižšej úrovni. Očakáva sa, že verejný dlh sa v tomto roku zvýši oproti minulému roku zo 48,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 57 percent HDP. Tiež sa predpokladá zvýšenie deficitu z 1,3 percenta HDP na 5,9 percenta HDP. Tieto hodnoty nie sú konečné. Vzhľadom na zložitosť a nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja ich nemožno považovať za spoľahlivé a sú relatívne veľmi optimistické," myslí si riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Sipko.

Novokoncipované fiškálne pravidlá by mali zohľadňovať aktuálne otázky vývoja v oblasti verejných financií a pokrízový vývoj orientovaný na transformáciu. „V tomto kontexte je zásadné prijatie komplexného rámca, ktorý bude zodpovedať súčasnému trendu orientovanému na mobilizáciu príjmov a bude zohľadňovať základné atribúty pri transformácii na tri piliere, a to zelenú ekonomiku, inteligentnú ekonomiku a sociálnu kohéziu," myslí si Sipko. Efektívne výdavky spojené s kapitálovými investíciami zameranými na ochranu životného prostredia, vzdelanie, vedu a výskum aj digitalizáciu môžu podľa neho vytvoriť predpoklady pre inkluzívny hospodársky rast.

Podľa posledných zverejnených predikcií Medzinárodného menového fondu (MMF) sa očakáva výrazný nárast verejného dlhu a fiškálneho deficitu takmer vo všetkých štátoch sveta. Podľa ekonomických analýz MMF sa v tomto roku celkový svetový verejný dlh v porovnaní s rokom 2019 zvýši z 82,8 percenta svetového HDP na 101,5 percenta svetového HDP. „V prípade najsilnejšej ekonomiky sveta sa očakáva, že verejný dlh USA sa zvýši o 32,5 percenta HDP, to znamená z úrovne 108,9 percenta HDP v roku 2019 na 141,4 percenta HDP v roku 2020. Tento nepriaznivý trend možno sledovať aj v členských štátoch eurozóny, kde sa predpokladá zvýšenie verejného dlhu z 84,1 percenta HDP eurozóny v roku 2019 na 105,1 percenta HDP týchto štátov," dodal Sipko.