Iveta Radičová: Keď potláčame humanitné vzdelanie, ideme proti celému svetu

Na konferencii v Dubaji o vzdelávaní ma zaujala vaša poznámka o tom, že ideme proti celému svetu, keď potláčame humanitné vzdelanie.

Musím začať kontextom. V súčasnosti z približne dvesto štátov na svete až 49,3 percenta ľudí žije v nejakom type demokracie. Ale iba 4,5 percenta zažíva plnú, teda funkčnú demokraciu. Takú demokraciu majú napríklad severské krajiny EÚ.

Defektnú demokraciu má 57 krajín. Defektná znamená, že síce majú slobodné pluralitné voľby, ale v ostatných sférach demokracie sú problémy, a to najmä s vládnutím, výkonom demokratických inštitúcií a ich efektivitou, s nerozvinutou politickou kultúrou a nízkou úrovňou občianskej participácie. Na Slovensku sa pohybujeme v defektnej demokracii. Všetky postsocialistické krajiny majú defektnú demokraciu.

Toto sa premieta aj do tém ako vzdelanie. Inak vnímajú problém stavu vzdelania v autoritatívnych režimoch, inak v hybridných, defektných a plnohodnotných demokraciách.

Iveta Radičová Zdroj: Martina Brunovská

Ako to teda funguje vo funkčnej demokracii?

Majú kvalitný vzdelávací systém, ktorý pripravuje ľudí do produktívneho veku so zodpovedajúcimi zručnosťami, schopnosťami, ale najmä so schopnosťou myslieť. Posúvame sa totiž z éry, keď niečo robíme, do éry myslenia.

Prečo toto treba vôbec riešiť?

Zažívame nebývalý nástup nových technológií. A ten prináša so sebou úplne nové otázky. A to sú otázky etiky, teda humanitných vied. Výzva domýšľať dôsledky a neriskovať dôsledky pasívneho vstupu do sveta technológií. Pretože by sme veľmi rýchlo mohli stratiť kontrolu.

Aj Google sám si vytvoril firmu, ktorá má robiť výskum na analýzu etických a sociálnych problémov nových technológií, lebo sa im to vymklo z rúk. Steven Hawking povedal, že najhoršia udalosť našej civilizácie je nástup nových technológií. Je to najväčšie existenciálne nebezpečenstvo, lebo mení štruktúru podstaty žitia a bytia. Elon Musk skonštatoval, že si konštruujeme nástroj na vlastnú deštrukciu. A ak v tejto situácii nebudeme riešiť etické dilemy nových technológií, tak sa rútime do sebadeštrukcie a sebazáhuby.

Technológie sú všade. A teraz si predstavte, že na dvadsať rokov zakážeme humanitné vedy. Nebude žiadna kultúra, filozofia, psychológia, etnografia, história, sociológia…

Pripomína mi to kráľovstvo, kde zakázali spievať.

Ľudia by boli úplne nešťastní. Z dvoch dôvodov. Vôbec nebudú rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje, budú stratení. Humanitné vedy odpovedajú práve na otázky zmyslu života a čo znamená žiť v spoločnosti. Poznávajú potreby a záujmy ľudí. V stredoveku mali namiesto humanitných vied náboženstvo, v dávnoveku to bola mytológia. Ale vždy bol svet, ktorý ponúkal odpovede na základné existenciálne otázky. To neponúka ani ekonóm, ani technokrat. A dnes žijeme v spoločnosti, kde sú dennodenné útoky na spoločenské a humanitné vedy, keď sa denne ozýva, že sú to len komplikácie, ktoré nepotrebujeme.

Iveta Radičová Zdroj: Martina Brunovská

Hovoríte teda, že sa nemá potláčať štúdium humanitných vied na úkor technických odborov, aby sme sa nedali ovládať technológiami?

Informačná revolúcia ponúka automatizáciu postupu riadenia práce a nášho rozhodovania. To je zásadná zmena. A teraz si predstavte, že toto automatické riadenie neviete vyhodnotiť. Ste len kolieskom v mašinérii, bez etických noriem. Nedávno sa prvý raz stalo, že samoriadiace auto zrazilo chodca na priechode. Ale to je etická otázka. Ako má byť naprogramovaný algoritmus tohto auta? Má chrániť šoféra, chodcov, vyhodnocovať najmenej možných obetí? Druhá zásadná otázka je, kto bude zodpovedný za haváriu? Výrobca? Programátor algoritmu alebo majiteľ auta? To sú zásadné otázky, na ktoré má dať odpoveď práve humanitná veda. Ani najvyspelejší technologický algoritmus nie je hodnotovo neutrálny. Otázka je – aké sú v ňom hodnoty? A čo keď chcete dať chybu do rozhodovacieho procesu úplne vedome? Veľmi ťažko nájdeme spôsob, ako tieto možné zneužitia odhaliť alebo zastaviť. Tak čo s tým všetkým?

Čo s tým?