Voľby v Líbyi Zdroj: SITA/AP
Líbya a Indonézia sú na porovnanie vybrané preto, že obe zhodou okolností zverejnili výsledky svojich volieb tento utorok. Hlasovanie prebehlo oveľa skôr: v africkej krajine sa volilo 25. júna, v ostrovnej 9. júla.
Líbya: Silné milície, slabý parlament
Keď sa pozornosť sústredí len na Líbyu, vyzerá to na poriadnu volebnú depresiu. Eufória Líbyjčanov v porovnaní s prvými voľbami po páde Muammara Kaddáfího výrazne ochladla. V krajine je nebezpečne a opúšťajú ju diplomati a podnikatelia. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v komentári k voľbám ocenilo „odvahu“ tých, čo hlasovať išli.
Voličov však v každom prípade prišlo menej ako v minulosti. K urnám sa v horúčavách nad 40 stupňov vybralo 650-tisíc ľudí z 1,5 milióna zaregistrovaných. Pred dvomi rokmi sa zapísalo 2,8 milióna a naozaj prišlo hlasovať 1,75 milióna.
Počas volebného dňa vo východolíbyjskom meste Benghází dobodali a zastrelili aktivistku za práva žien Salvu Bukáíkísovú. Zomrela vo vlastnom dome, keď sa vrátila z volebnej miestnosti. Jej manžela uniesli. O tragédii stihol ešte vypovedať strážca, no aj jeho potom našli umučeného. Líbyjčania sú síce na správy o vraždách zvyknutí, táto však otriasla minimálne miestnymi médiami.
Kto by mal záujem vedieť, ktorá z politických frakcií bude mať v novom 200-člennom líbyjskom parlamente prevahu, narazí na problém. Kandidáti sa o hlasy nemohli uchádzať pod hlavičkou politických strán, ale len individuálne. Ešte koncom júna zverejnila volebná komisia predbežné výsledky, no ani najväčšie západné médiá si netrúfli priradiť zvolených poslancov k jednotlivým stranám a odhadnúť, kto mal navrch. Americký prezident Barack Obama a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun gratulovali Líbyi k úspešným voľbám. Príznačné však je, že chýbalo blahoželanie konkrétnemu víťazovi.
Až tento týždeň sa objavili komentáre hovoriace o porážke islamských kandidátov, ktorí mali navrch v predchádzajúcom parlamente.
Dvanásť kresiel v novom parlamente zostane neobsadených. Týka sa to regiónov, kde sa voľby nemohli konať, pretože to nebolo bezpečné alebo ich bojkotovali. V niektorých obvodoch sa o kreslo uchádzal len jeden kandidát, časti nových poslancov stačilo na zvolenie len pár stoviek hlasov. Po protestoch niektorých porazených kandidátov sa prepočítavali lístky a v piatich prípadoch sa meno víťaza zmenilo. Po vyhlásení predbežných výsledkov sa objavila dokonca komická informácia, že istý kandidát vyhral len s tromi hlasmi od voličov, v definitívnych výsledkoch však mal už vyše tisíc.
Aj nový parlament bude pôsobiť v krajine roztrieštenej na územia ovládané rôznymi milíciami. Boje o medzinárodné letisko v Tripolise, z ktorého sa islamistické milície z Misuráty snažia vytlačiť bývalých rebelov z mesta Zintán, si v posledných dňoch vyžiadali desiatky mŕtvych. Krv ďalej tečie aj v Benghází, kde veliteľ Chalífa Haftár bojuje proti džihádistom z organizácie Ansar as-Šariá. Objavili sa už aj samovražedné útoky, ktoré inak pre Líbyu na rozdiel od Iraku nie sú charakteristické.
Milície sú v Líbyi kľúčovým slovom Zdroj: SITA/AP
O tomto mužovi, ktorý istý čas života strávil v USA, sa špekulovalo aj ako o možnom budúcom líbyjskom vodcovi. Voľby mu neboli príliš po chuti, svoj vzor skôr vidí v egyptskom prezidentovi a bývalom poľnom maršálovi Abd-al Fattáhovi Sísím a hovorí sa, že sa opiera o egyptskú podporu. V Benghází však nakoniec hlasovanie dovolil. Za svojho úhlavného nepriateľa a sponzora súperiacich milícií označil bohatý Katar (ten podporoval aj egyptské Moslimské bratstvo, ktoré zvrhol súčasný egyptský prezident). Ch. Haftár zo „svojho“ regiónu vypovedal všetkých jeho občanov. Boje v Benghází a na tripoliskom letisku majú podľa niektorých pozorovateľov jedno spoločné - proti sebe stoja islamské milície na jednej strane a nacionalistické na druhej.
Hoci je kolíska protikaddáfiovskej revolúcie Benghází rozvrátená bojmi, práve tam by mal nový parlament sídliť. Pritom ani v Tripolise nemali politici bezpečnosť zaručenú. Členov starého parlamentu počas rokovania v Tripolise niekoľkokrát fyzicky napadli ozbrojenci a obeťami „krátkych“ únosov sa stal nejeden politik vrátanie bývalého premiéra Alího Zajdána. Fyzicky síce únoscovia politikom neublížili, no demonštrovali svoju silu.
Oslabenie centrálnej moci v Líbyi má stále za následok aj výrazné výpadky v produkcii ropy. Minulý rok dosahovala 1,4 milióna barelov za deň, neskôr sa prepadla aj na 200-tisíc barelov. Po dohode s „federalistickými“ povstalcami na východe sa však už situácia začala upokojovať a produkcia stúpla na vyše pol milióna barelov, aby zas klesla na 450-tisíc. Príjmy z ropy tvoria drvivú väčšinu štátneho rozpočtu.
Medzinárodný menový fond odhaduje, že líbyjská ekonomika tento rok klesne o necelých osem percent. Potenciál pritom stále existuje. Líbya má najväčšie zásoby ropy v Afrike. V roku 2015 by zas HDP mohol stúpnuť o 30 percent.
Indonézia: Šou s miliónmi účastníkov
Líbyjské voľby neboli až tak o výbere kandidátov ako o tom, či vôbec obyvatelia pôjdu hlasovať. Indonézski voliči si, naopak, mohli vybrať z dvoch politikov, ktorí sa výrazne líšili nielen svojou minulosťou. Víťaz Joko Widodo ako chlapec pomáhal na ostrove Jáva otcovi v nábytkárskej dielni. Do politiky sa dostal v roku 2005. Vyhral voľby starostu v meste Surakarta – neskôr si spomínal, že jeho tromi súpermi boli vtedajší starosta, šéf obchodnej komory a riaditeľ najväčšej firmy v meste. „Podľa mňa ľudia nemajú radi staré tváre,“ povedal britskému denníku The Independent.
Vo funkcii rozvíjal verejnú dopravu, zaviedol zdravotné poistenie, staval chodníky i parky. V roku 2012 sa stal guvernérom metropoly Jakarta. Jeho popularita neopadla, osobne navštevoval ľudí, ktorí mali problémy, zverejňoval rozpočty a udržal si aj povesť neskorumpovaného človeka. To ho doviedlo až k prezidentským voľbám, v ktorých podľa indonézskej volebnej komisie porazil svojho súpera bývalého generála Prabowa Subianta v pomere 53,15 k 46,85.
P. Subianto bol v minulosti spolupracovníkom autokrata Suharta (Suhartova dcéra je bývalou Subiantovou manželkou) a čelil obvineniam z účasti na únose demokratických aktivistov a z násilia na Východnom Timore. V kampani nadhodil možnosť návratu k Suhartovej ústave. Boj proti všeobecne rozšírenej korupcii sľubovali obaja súperi.
Čaká teda Indonéziu s príchodom čistého a schopného politika novej generácie veľká zmena k lepšiemu? Také jednoduché to nie je. J. Widodovi, zvanému aj skrátene Jokowi, by jeho vlastné úspechy v Surakarte a Jakarte na víťazstvo nestačili.
Podrobnejší pohľad na jeho politických podporovateľov ukazuje, aké komplikované spojenectvá v indonézskej politike po páde Suharta vznikajú. Jokowiho kandidatúru navrhla Indonézska demokratická strana – Boj (PDI-P). Jeho líderkou je bývalá prezidentka Megawati Sukarnoputri, dcéra ďalšieho bývalého autokrata Sukarna. Keď sa v roku 2009 neúspešne uchádzala o prezidentský úrad, jej viceprezidentským kandidátom nebol nikto iný ako práve P. Subianto. V indonézskom parlamente od zmeny režimu ešte nikdy žiadna strana nemala sama väčšinu. Po posledných aprílových voľbách sú okrem PDI-P najsilnejšími strana niekdajšia Suhartova strana Golkar (aktuálne ju vedie bohatý podnikateľ Aburizal Bakrie) a Subiantovo zoskupenie Gerindra. Jokowiho budúci viceprezident Jusuf Kalla nie je žiaden nováčik – viceprezidentom bol aj doteraz.
Účasť oproti predchádzajúcim voľbám mierne klesla, neprekročila 70 percent. To však stále predstavuje približne 135 miliónov voličov. „Tieto voľby boli najdômyselnejšie a najsvárlivejšie v indonézskej histórii. Nechýbali špinavé kampane, státisíce dobrovoľníkov, intenzívne mediálne pokrytie a po prvý raz aj pravidelné debaty. Tie pritiahli množstvo divákov z hlavných ostrovov Sumatra, Jáva, Borneo a Celebesu,“ napísal americký Wall Street Journal.
Oficiálny víťaz indonézskych prezidentských volieb Joko Widodo Zdroj: SITA / AP
Washingtonská Medzinárodná nadácia pre volebné systémy (IFES) upozorňuje, že indonézske voľby neboli úplne čisté a hovorí o náraste kupovania hlasov, otvorených negatívnych útokov a organizovaného osočovania. Výhrady mala aj k sčítavaniu hlasov. IFES však nedáva za pravdu Subiantovi, ktorý výsledok spochybnil a možno sa obráti na ústavný súd. Nezrovnalosti podľa nadácie neboli také veľké, aby otočili pomer síl. A ešte jedno plus. IFES poznamenáva, že napriek búrlivej kampani nebol v Indonézii počas volieb nikto vážnejšie zranený.
Ak ústavný súd nerozhodne inak, štvrťmiliardovú ostrovnú krajinu povedie na najbližších päť rokov Joko Widodo a nahradí končiaceho prezidenta Susila Yudhoyona, ktorý už nemohol kandidovať. Indonézsky hospodársky rast sa spomalil a tento rok by mal dosiahnuť podľa Medzinárodného menového fondu 5,4 percenta. Spomedzi zoskupenia G20 by to však malo aj tak byť najrýchlejšie tempo rastu HDP po Číne. Viacerí ekonómovia upozorňujú, že Jokowi by mal niečo urobiť s 20-miliardovými dotáciami na pohonné látky, ktoré podľa nich rast brzdia.
Indonézia je bohatá na nerastné suroviny (časť z nich zakázala vyvážať). Analytici z McKinsey pred dvomi rokmi načrtli, že v roku 2030 by sa mohla stať siedmou najväčšou ekonomikou na svete, väčšou než Británia alebo Nemecko. Jokowi po vyhlásení výsledkov povedal, že Indonézania sa môžu zaradiť medzi najväčšie civilizácie budúcnosti. McKinsey však predvlani k veľkým číslam pridal aj dôvetok – aby krajina naplnila rastové ciele a prilákala zahraničné investície, musí urobiť ešte viac.
Indonézske voľby na siedmich tisíckach ostrovov sú náročnou logistickou operáciou Zdroj: SITA/AP
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link
