Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov Európskej únie. Slovensko má síce jednu z najvyšších prirážok v eurozóne, jej zvýšenie však oveľa výraznejšie pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky. Upozornil na to Inštitút stratégií a analýz s tým, že krajina za to vďačí práve členstvu v eurozóne.
„Bezprostredne po vypuknutí vojny vzrástla riziková prirážka našich susedov násobne viac ako Slovensku. V Česku dvojnásobne, v Poľsku päťnásobne a v Maďarsku šesťnásobne oproti rastu prirážky na slovenské dlhopisy,“ pripomenul inštitút.
Susedné krajiny z V4 majú podľa neho vyššie úrokové sadzby na dlhopisoch aj z dôvodu vyššej inflácie v porovnaní s priemerom eurozóny. „Centrálne banky tam bojujú s infláciou a nižšou dôverou investorov cez zvyšovanie úrokových sadzieb. Investori následne požadujú vyššie výnosy štátnych dlhopisov,“ vysvetlil inštitút.
Výpočet rizikovej prirážky
Riziková prirážka sa počíta ako rozdiel v úrokovej sadzbe 10-ročných dlhopisov krajiny v porovnaní s Nemeckom, ktoré má najvyšší rating a je považované za bezrizikovú investíciu. Na Slovensku je síce prirážka najnižšia vo V4, na druhej strane je však jedna z najvyšších v eurozóne, aj tesne nad úrovňou oveľa zadlženejšieho Grécka.
„Koncom mája bola úroková sadzba na 10-ročné slovenské dlhopisy 3,69 percenta, čo bolo 1,17 percentuálneho bodu nad úrokom, za ktorý si požičiavalo Nemecko. Na podobnej úrovni sa drží od leta 2022. V eurozóne malo vyššiu prirážku iba Estónsko (1,19 bodu) a Taliansko (1,32 bodu),“ vyčíslil inštitút.
Rating krajín V4
Z krajín V4 má lepší rating ako Slovensko iba Česká republika. S Poľskom máme podľa agentúr Fitch aj Moody´s zhodný rating, podľa S&P je rating Poľska mierne nižší. Napriek tomu si vie Slovensko požičať oproti severnému susedovi o takmer dva percentuálne body lacnejšie, poukázal inštitút. K stabilite ratingu pomáha podľa neho aj členstvo v eurozóne.
„Agentúra Fitch radí medzi kľúčové faktory, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rating Slovenska, vývoj verejného dlhu, vzťahy s EÚ, dôveryhodnosť politík či vyhliadky ekonomického rastu a konkurencieschopnosti krajiny,“ doplnil inštitút.
Ďalšie dôležité správy
