Voľby v Iraku Zdroj: SITA / AP
N. al-Málikí bol doteraz napriek búrlivému vývoju v Iraku akousi „trvalkou“. Do premiérskeho kresla sa dostal v roku 2006 ešte za americkej vojenskej prítomnosti. Moci sa už potom nevzdal. Keď v roku 2010 vo voľbách zvíťazil jeho umiernený oponent Ijád Alláwí, neodstúpil, až kým po dlhých mesiacoch neprešlo na jeho stranu dostatok politických spojencov a post si tak udržal. Deň po odchode Američanov dal zatknúť sunnitského viceprezidenta.
Iránsky vplyv
Prežil aj protesty Arabskej jari a hoci Iračanom sľuboval, že v roku 2014 skončí v politike, nič také neurobil. O jeho moci vypovedá aj to, že okrem premiérskej funkcie osobne vedie aj ministerstvá vnútra a obrany. Ozbrojené šíitske milície pracujú údajne s jeho súhlasom.
N. Málikího navyše podľa všeobecného názoru „odobril“ aj vplyvný iracký sused Irán, ktorý so šíitskymi vládcami Iraku spája spoločná viera. „Američania často buď preceňujú alebo podceňujú iránsky vplyv v Iraku. Irán má v Iraku značný vplyv, nesporne väčší než akákoľvek iná cudzia krajina a výrazne väčší než USA,“ napísal pred voľbami K. Pollack. Poznamenáva však, že N. Málikí nie je iránskou bábkou.
Šíiti, radikálni šíiti, Kurdi a sunniti
Premiérovú koalíciu bude podľa predbežných výsledkov v 328-člennom irackom parlamente zastupovať 92 poslancov. Šíitsku konkurenciu Málikímu predstavovali najmä Najvyššia islamská rada Iraku, ktorá za režimu Saddáma Husajna operovala z Iránu, a blok Ahrár vedený šíitskym duchovným Muktadom as-Sadrom. Tieto zoskupenia získali 29 a 28 kresiel. Ďalšími domácimi hráčmi v boji o moc budú kurdské strany, ktoré zápasia o vládu na svojom de facto nezávislom území na severe Iraku. S Bagdadom sa sporia o ropné príjmy a snažia sa o nezávislý export do Turecka. Sunnitské strany išli do volieb rozdrobené. Ak sa udrží, N. Málikí bude musieť spolupracovať s niektorými z týchto frakcií.
Iracký premiér Núrí al-Málikí Zdroj: SITA / AP
Vzťahy medzi jednotlivými národnosťami a medzi šíitmi a sunnitmi sú však napäté. Freedom House označil narastajúce konflikty medzi nimi za jedno z najväčších zhoršení v oblasti ľudských práv za rok 2013. Najkrvavejší problém vytvorili boje s radikálmi z organizácie Islamský štát v Iraku a v Levante (ISIL), ktoré obsadili veľkú časť západnej provincie al-Anbár vrátane miest Fallúdža a čiastočne aj Ramádí. ISIL je tiež jednou z bojujúcich strán v susednej Sýrii. (Irackí šíiti a Irán, naopak, podporujú sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada).
Násilie však zúri aj inde. Bombové útoky sa nevyhýbajú ani Bagdadu. Organizácia Iraqi Body Count napočítala vlani 9 500 zabitých civilistov, čo je takmer dvakrát toľko ako v roku 2012. Tento rok zatiaľ zomrelo 4 586 obyvateľov Iraku. Premiér volil v opevnenej „Zelenej zóne“.
Násilie v Iraku je opäť na vzostupe
(počet civilných obetí pri násilí v Iraku)
2003 – 12 095
2004 – 11 647
2005 – 16 382
2006 – 29 321
2007 – 25 822
2008 – 10 130
2009 – 5 153
2010 – 4 110
2011 – 4 149
2012 – 4 587
2013 – 9 571
2014 – 4 586
PRAMEŇ: Iraq Body Count, 19.5. 2014
Zúria však aj úplatky. Podľa Transparency International patrí Irak k najskorumpovanejším štátom sveta.
Ropa sa ťaží
Boje ovplyvnili aj vývoz ropy, ktorý sa musí uskutočňovať cez terminály na juhu krajiny. No pokiaľ ide o ťažbu, Irak prežíval v uplynulých mesiacoch boom. Vo februári mesačná produkcia prekonala rekordné úrovne zo Saddámových čias.
Predbežné výsledky volieb do irackého parlamentu
(delilo sa 328 kresiel)
- Štát práva (koalícia premiéra Núrího al-Málikího) – 92
- Najvyššia islamská rada Iraku (šíitska strana s koreňmi v Iráne) – 29 kresiel
- Ahrár (šíitska strana duchovného Muktadu as-Sadra) – 28 kresiel
- Mutahidún (strana sunnitského predsedu parlamentu Usámu al-Nudžajfího) - 23 kresiel
- Wataníja (strana expremiéra Ijáda Alláwího) - 21 kresiel
- Arabíja (strana vicepremiéra Sáliha al-Mutlaqa) – 10 kresiel
- kurdské strany – 62 kresiel
Veľmi podrobný a zaujímavý prehľad irackých politických strán ponúka tento blog.
Zaujímavosti o voľbách v Iraku
- v Iraku sa 30. apríla konali tretie voľby od zvrhnutia Saddáma Husajna a prvé od odchodu amerických vojsk
- najviac hlasov získala koalícia Štát práva premiéra Núrího al-Málikího, sama však nemá väčšinu v parlamente
- iracké strany sú obvykle rozdelené po etnických a náboženských líniách a majú svoje ozbrojené milície
- počas volieb zomrelo 12 ľudí
- v časti provincie al-Anbár sa nevolilo kvôli povstalcom z Islamského štátu Iraku a Levanty
Boje v provincii al-Anbár ochromujú celý Irak
Boje v západoirackej provincii Anbár sa začali pred piatimi mesiacmi a zatiaľ nič nepriniesli. Vojaci nie sú schopní poradiť si s povstalcami, ktorí sa zmocnili najvýznamnejších anbárskych miest a dôsledky tejto situácie presahujú Anbár – rozbíjajú ekonomiku celého štátu. Píše o tom agentúra AP.
V rozľahlom Anbáre sa nachádzajú dôležité križovatky. Vedú tadiaľ diaľnice spájajúce Bagdad s ďalšími časťami Iraku a tiež so Sýriou a Jordánskom. Boje preto nielen prinútili utiecť tisíce rodín, ale aj narušili zásobovanie Bagdadu, viedli k inflácii cien tovarov a zastavili dopravu ropy do Jordánska.
Anvar Saláh, ktorý je spoluvlastníkom bagdadskej cestovnej kancelárie Bákijí, vypravoval denne z hlavného mesta do Ammánu až 13 vozidiel so zákazníkmi. Teraz nie je záujem, keďže diaľničná trasa vedie blízko Fallúdže a Ramádí, kde pôsobia povstalci. Saláhova kancelária do Ammánu vysiela po jednom automobile denne a jej zisk sa prepadol o 90 percent.
„Vodiči, ktorí pre mňa pracovali, sú teraz buď nezamestnaní, alebo si našli prácu v inom odbore. Aj na nás dopadla bieda Iraku,“ hovorí A. Saláh.
Radikáli z Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL), ktorý je blízky al-Káide, na začiatku roka obsadili Fallúdžu a časti anbárskej metropoly Ramádí. Využili napätie medzi tamojšími sunnitmi a centrálnou vládou väčšinových šíitov. Vojaci proti ISIL bojujú bez úspechu, aj keď obkľúčili Fallúdžu a striedavo vyhrávajú a prehrávajú bitky o jednotlivé štvrte Ramádí. Svoje domovy kvôli bojom opustili 75-tisíc rodín.
Ozbrojenec v meste Fallúdža Zdroj: SITA / AP
Patrí k nim aj tá abú Abdalláha, ktorý mal vo Fallúdži mliekareň. S 20 zamestnancami v nej vyrábal jogurty, syry a smotanu. Zavrel ju v januári, pretože okolité dediny prestali dodávať mlieko a ľudia sa báli chodiť do práce. „Pred anbárskou krízou išli obchody dobre, teraz sme však bez práce a naše úspory nie sú bezodné,“ povedal abú Abdalláh, ktorý žije s osemčlennou rodinou v Kirkúku.
Anbár má síce pustú hranicu so Saudskou Arábiou, Jordánskom a Sýriou, je však bránou k Bagdadu. Niektoré z dedín, ktoré sú v rukách ISIL, sa nachádzajú len 30 kilometrov od západných predmestí metropoly. Jeden z bagdadských maklérov povedal, že ceny tamojších domov sa prepadli až o pätinu a ľudia pre obavy z násilia nič nenakupujú.
Irak zastavil denné dodávky 12-tisíc barelov za výhodnú cenu Jordánsku, pretože diaľnica, po ktorej sa ropa do Ammánu dovážala, je teraz nebezpečná. Kráľovstvo výpadok z Iraku nahradilo zvýšením importu zo Saudskej Arábie.
Hovorca irackého ministerstva ropného priemyslu Ásim Džihád povedal, že od marca sú zastavené aj dodávky na medzinárodný trh, ktoré vedú do tureckého prístavu Ceyhan, pretože sa množili útoky na ropovod. Až 400-tisíc barelov ropy prúdilo denne potrubím, ktoré vedie cez sunnitmi obývané časti severného Iraku. V Iraku rastie dopyt po cemente a sadre, ktoré pred krízou dodávali najmä továrne v okolí Fallúdže.
Ťažkosti v Anbáre pociťuje aj bagdadský obchodník Husám Abdar Rizá. Ceny zeleniny musel zvýšiť o štvrtinu, pretože tovaru z Jordánska a Sýrie je menej. Aj on prichádza o zisk, pretože zákazníkov ochotných platiť také vysoké ceny nie je veľa. Alí Mansúr Husajn vozil zeleninu, ovocie a mäso z Jordánska a Sýrie práve po diaľniciach, ktoré vedú cez Anbár. Každá z ciest, ktorá trvala dva dni, pre neho znamenala zárobok milión dinárov (približne 623 eur). Teraz musí Fallúdžu i Ramádí obchádzať. Cesta, na ktorej množstvo kontrol a dlhých kolón, mu trvá desať dní. Zarobí polovicu.
„Je to utrpenie,“ hovorí Husajn, ktorý aj s rodinou opustil dom vo Fallúdži a teraz býva spolu s ďalšími rodinami utečencov v malom domčeku pri meste. „Nedokážem rodinu uživiť tak ako predtým, nevidím sa s deťmi a navyše sa nikde nerysuje riešenie,“ povedal.
ČTK
