Častou kritikou slovenského priemyslu je argument, že zostal na úrovni montážnej dielne pre zahraničných investorov. Popri klasickej produkcii však chýba aj pridaná hodnota v podobe výskumu a vývoja, píše Finweb Hospodárskych novín a dodáva, že tento fakt si všimli aj politici v predvolebnom období.
V prípade investícií do výskumu a vývoja slúžil zákonný nástroj zvaný ako superodpočet. „Ak spoločnosť realizuje činnosť, ktorá je výskumná alebo vývojová, tak tieto výdavky si vie spoločnosť odpočítať od základu dane,“ vraví pre Hospodárske noviny Filip Kasnár, riaditeľ Novo consulting.
V roku 2021 si mohli firmy odpočítať až 200 percent, v súčasnosti je Slovensko na chvoste krajín V4 a pod priemerom Európskej únie. Neprispel k tomu ani pozmeňujúci návrh Petra Kremského z OĽaNO, vďaka ktorému sa superodpočet znížil na sto percent. Politici si túto „fatálnu chybu“, ako ju nazýva ekonomický portál, uvedomili a v predvolebnom období sľubovali návrat k 200 percentám, ako aj rast výdavkov na podporu vedy a výskumu.
Okolo Slovenska krúžia desiatky investorov s miliardami eur a ambíciou zamestnať desaťtisíce ľudí, podľa Róberta Šimončiča z agentúry SARIO však vyhodnocujú podmienky a výhodnosť investície na našom či susednom trhu.
„Otázne je, či nám to ešte niekto uverí,“ píše Finweb. Podľa neho nám nepraje najmä nepredvídateľnosť legislatívneho prostredia. Podľa Jána Solíka zo Združenia podnikateľov Slovenska bolo len minulý rok toľko zmien, že každý týždeň sa niečo menilo buď v Zákonníku práce alebo v daňových predpisoch. Podnikatelia podľa neho nechcú porušovať zákony, ale nestíhajú sledovať tempo zmien.
Ďalšie dôležité správy
