Čím viac detí v rodine, tým vyšší rast kúpnej sily zaznamenali rodiny v inflačných rokoch 2022 a 2023. Išlo o dôsledok štedrých vládnych opatrení v tomto období, zameraných práve na rodiny s deťmi. V pokračovaní analýzy dopadu inflačného šoku na slovenské rodiny na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jana Valachyová a Matúš Senaj. Skúmali pritom, ako inflácia a snaha o jej kompenzáciu ovplyvnili kúpyschopnosť rodín podľa ich rodinnej štruktúry a hlavného príjmu.
„V dôsledku inflácie, bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, by výdavky rodinám s rôznym počtom detí vzrástli o 31 až 36 percent. O niečo negatívnejší by bol dopad na jednotlivcov v porovnaní s dvojicami, keďže v ich spotrebnom koši majú väčšiu váhu položky, ktorých ceny rástli najviac,“ priblížili analytici.
Na strane kompenzačných vplyvov boli rozdiely medzi rodinami výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov zo všetkých sledovaných dôvodov zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 percent. Čím viac detí v rodine, o to viac získali z navýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti. Tieto opatrenia trvalého charakteru však analytici nepovažujú za priamo súvisiace s infláciou.
Bezdetné rodiny a dôchodcovia získali výhody
Naopak, rodinám bez detí pomohli vládne opatrenia, ktoré boli prijaté priamo v súvislosti s infláciou. „V kategóriách rodín bez detí sú zahrnutí aj dôchodcovia, preto pozitívny vplyv na kúpyschopnosť týchto rodín mali najmä opatrenia, ktorými vláda v čase vysokej inflácie mimoriadne navýšila dôchodkové dávky. Významný je aj vplyv automatickej valorizácie dávok, keď sa nadmerný rast cien v roku 2022 preniesol do vyšších dôchodkov v roku 2023,“ konštatovali analytici.
Rodinám, ktorých hlavným zdrojom príjmu je práca, vzrástla kúpna sila v sledovanom období o 11 percent. Bol to dvojnásobok v porovnaní s 5-percentným rastom kúpnej sily rodín, ktorých hlavný príjem tvoria dávky iné ako dôchodky. Rozdiel bol najmä v tom, ako týmto rodinám vzrástli výdavky (32 percent a 38 percent).
„Negatívny vplyv inflácie sa silnejšie prejavil u nízkopríjmových rodín bez pracovného príjmu, keďže v spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, ktorých ceny rástli najviac,“ vysvetlili analytici. Po zohľadnení cenového stropu na energie bol už rast ich výdavkov porovnateľný.
Negatívny vplyv inflácie bol podľa analytikov kompenzovaný pre obe kategórie rodín v rovnakej miere, a to na úrovni 43 percent. Rodiny s pracovným príjmom získali najmä z toho, že pod tlakom inflácie zvýšili zamestnávatelia mzdy viac ako v štandardnom roku. Zvýšenie daňového bonusu na dieťa sa tiež týka len rodičov s pracovným príjmom. Pre rodiny s prevažujúcim príjmom z dávok bol najvýznamnejším vplyv automatickej valorizácie dávok a vládnych opatrení.
Kúpna sila v dôchodcovských rodinách vzrástla
V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť v tomto období o deväť percent, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. „Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne (39 oproti 38 percentám). Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení,“ priblížili analytici. Dôchodky rástli napríklad vďaka vyplateniu 14. dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur, aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023.
Pohľad na priemernú zmenu v kúpnej sile v rokoch 2022 a 2023 hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu. Analytici RRZ však zároveň upozornili, že to neplatilo pre všetky rodiny. Na analyzovanom dvojročnom horizonte čelilo 15 percent rodín poklesu kúpnej sily.
Ďalšie dôležité správy
