Indonézia: Dobrý rytier pohorel na korupcii

Míting víťaznej Indonézskej demokratickej strany - Boj Zdroj: SITA / AP

Výsledky zverejnené volebnou komisiou potvrdili to, čo už po voľbách 9. apríla dosť presne ukazovali exit-polls. Namiesto doteraz najsilnejšej Demokratickej strany, ktorej voliči vyčítali korupciu, získa najviac mandátov Indonézska demokratická strana – Boj (PDI-P) bývalej prezidentky Megawati Sukarnoputri, dcéry autokratického prezidenta a zakladateľa štátu generála Sukarna. Ten počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Japoncami, vládol v rokoch 1945-67 a zastával agresívnu politiku voči susednej Malajzii známu ako Konfrontasi.

Favorit Jokowi

PDI-P však nebude môcť vládnuť sama ani samostatne navrhnúť prezidentského kandidáta do júlových volieb hlavy štátu. Špecifické indonézske pravidlo totiž vyžaduje pre kandidatúru podporu strán s aspoň 25-percentným volebným ziskom alebo 20-percentným podielom v parlamente. PDI-P však získala len necelých 19 percent hlasov. Vytvára preto koalíciu s menšími stranami. Jednou z nich je aj umiernená moslimská PKB, ktorá sa opiera o vidieckych voličov na najľudnatejšom ostrove Jáva a nežiada islamský štát. Druhým partnerom by mala byť strana Nasdem mediálneho magnáta Suryu Paloha pochádzajúceho zo separatistickej provincie Aceh.

Už dlhšie je známe, že PDI-P za prezidenta nenavrhne Megawati, ale populárneho guvernéra Jakarty Joka Widoda. Muž známy pod prezývkou Jokowi má „čistú“ povesť, čo vyhovuje v čase, keď voliči za najväčší problém považujú korupciu. Podľa prieskumu Transparency International vidí 91 percent Indonézanov ako skorumpovanú políciu, 89 percent parlament a 86 percent súdnictvo. Indonéziu označujú médiá niekedy aj ako najväčšiu moslimskú demokraciu. Americká ľudskoprávna organizácia Freedom House ju viacero rokov považovala za slobodnú krajinu, tento rok ju však už preradila len medzi čiastočne slobodné.

Potomkyňa Sukarna, príbuzní Suharta

Yudhoyonovi demokrati skončili vo voľbách až štvrtí. Predbehla ich ešte aj strana Golkar, ktorú kedysi využíval druhý indonézsky autokrat Suharto, dnes sa však prikláňa k neoliberálnej ekonomickej politike a bola súčasťou prezidentovej koalície. Tretie skončilo zoskupenie Gerindra, ktoré vedie Suhartov bývalý generál s krvavou minulosťou Prabowo Subianto. Jeho bývalá manželka bola Suhartovou dcérou. Práve on by mal byť v júli Jokowiho súperom. Susilo Bambang Yudhoyono (jeho meno sa dá podľa Wikipedie preložiť aj ako dobrý rytier) už kandidovať nemôže. Posilnili sa aj ďalšie islamské strany.

Indonézia je už teraz najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie. Do roku 2030 by mohla byť siedma najväčšia na svete. Teda ako dnes Brazília. Krajine sa od pádu Suhartovho režimu v roku 1998 podarilo znížiť chudobu a znovu si vydobyť investičný rating. Poľnohospodárstvo už ekonomike nedominuje, aj keď je Indonézia popredným svetovým výrobcom ryže. Významnejší je priemysel a služby. Dôležitú úlohu hrá aj nerastné bohatstvo, tohtoročný zákaz vývozu niektorých rúd napríklad otriasol svetovými cenami niklu.  Austrálčania upozorňujú, že z 250 miliónov obyvateľov sa dá 45 miliónov zaradiť k strednej vrstve. Hospodársky rast bol v uplynulých rokoch taký rýchly, že sa dlh krajiny v pomere HDP zmenšil z vyše 95 percent na 26 percent.

Jakarta je sídlom Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorého členovia majú spoločnú dohodu o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom. Austrálske ministerstvo zahraničných vecí túto dohodu označuje za zatiaľ najambicióznejšiu.

Regionálnu silu Indonézie však zatieňuje ešte väčší hráč, ktorým je jej najvýznamnejší obchodný partner - Čína. Susedov znervózňuje predovšetkým agresívny čínsky postup v Juhočínskom a Východočínskom mori. Aktuálne má najväčší problém Vietnam, aj v Jakarte však čínske mapy vzbudzujú odozvu. Druhým problémom je pretrvávajúca hrozba teroristických útokov. Podľa denníka The Australian preto sleduje vojenskú komunikáciu v Indonézii takzvaná „aliancia piatich očí“ – jej „členmi“ sú USA, Británia, Kanada a Nový Zéland.

No hoci v Indonézii armáda hrala v politike úlohu a lídri niektorých strán pochádzajú z vojenského prostredia, ostrovný štát dáva na vojakov len jedno percento HDP.

Kľúčoví hráči

Bývalá indonézska prezidentka Megawati Sukarnoputri, šéfka víťaznej strany PDP - P Zdroj: SITA / AP

Favorit prezidentských volieb, populárny guvernér Jakarty Joko Widodo (PDP - P) Zdroj: SITA / AP

Šéf strany Gerindra, generál s krvavou minulosťou Prabowo Subianto Zdroj: SITA / AP

Končiaci indonézsky prezident Susilo Bambang Yudhoyono. Jeho strana skončila až štvrtá Zdroj: SITA / AP

Zaujímavosti o voľbách v Indonézii

• v Indonézii sa konajú slobodné voľby od pádu Suhartovho režimu v roku 1998
• ani v jedných parlamentných voľbách doteraz nezískala žiadna strana sama väčšinu
• politické strany sú zviazané s minulosťou – líderka víťaznej strany PDP-P Megawati Sukarnoputri je dcérou niekdajšieho nacionalistického prezidenta Sukarna, druhú v poradí stranu Golkar využíval Suharto, tretia patrí jeho bývalému generálovi
• napriek tomu si Indonézia po roku 1998 udržala demokraciu, hoci poznačenú korupciou, diskrimináciou iných náboženstiev či násilím na západe ostrova Papua. Voľby sa považujú za slobodné s výnimkou provincie Aceh, ktorá tiež trpí násilím a politickými vraždami
• prezidenta môže navrhnúť len strana alebo koalícia, ktorá dostane vo voľbách aspoň 25 percent hlasov alebo aspoň 20 percent mandátov v parlamente
• počas volieb je v krajine štátny sviatok
• parlament sa skladá z dolnej komory – Snemovne reprezentantov (560 mandátov) a hornej komory (Regionálnej rady reprezentantov), ktorá má však obmedzené právomoci
• Snemovňu reprezentantov voliči volia v 77 obvodoch s 3 až 10 mandátmi, minimálny prah na vstup do parlamentu je 3,5 percenta hlasov
• voliť je možné od 17 rokov. Voliť môžu aj mladší občania – ak sú zosobášení
• v kampani viac zavážia celebrity, osobnosti a speváci ako politické programy
• napriek tomu, že Indonézia je moslimská krajina, politické strany musia mať na kandidátke aspoň 30 percent žien
• voľby patria k najväčším volebným logistickým akciám na svete, na tých tohtoročných sa zúčastňujú štyri milióny volebných úradníkov v 545-tisíc volebných miestnostiach. Volili sa aj regionálne zastupiteľstvá, spolu sa o kreslá uchádzalo takmer 17-tisíc kandidátov. Organizáciu komplikuje aj to, že Indonézia sa skladá zo 17-tisíc ostrovov. Napriek tomu, že boli hneď po voľbách k dispozícii presné odhady výsledkov, na oficiálne čísla si musela krajina počkať mesiac a rozdelenie mandátov nie je ešte stále známe
• prezidentské voľby sa budú konať v júli, prípadné druhé kolo v septembri

Míting strany Gerindra Zdroj: SITA / AP

PRAMEŇ: IFES, TREND