Súboj dobra so zlom? Top otázky a odpovede ku kolúznej väzbe

Nie, nie je to súboj dobra so zlom, mafie s bojovníkmi proti nej ani ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej s predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Hlavnými hýbateľmi sporu o podmienkach a dĺžke kolúznej väzby na Slovensku sú na jednej strane prokurátori, ktorým súčasný, pre nich pohodlný spôsob väzobného stíhania vyhovuje, a na druhej Slovenská advokátska komora, ktorej členovia sú so súčasnou praxou nespokojní a presadzujú zmeny, ktoré by Slovensko priblížili k štandardnej európskej praxi. 

Prečo je potrebná zmena trestného poriadku a zmena podmienok výkonu väzby?
Európsky výbor CPT, Európska únia či viacerí odborníci dlhodobo kritizujú dĺžku väzby a jej podmienky. Zatiaľ čo v iných krajinách sú lehoty väzby výrazne kratšie, na Slovensku môže obvinený stráviť vo väzbe dokonca až 5 rokov.

Nakoľko ide o obrovský zásah do osobnej slobody stále nevinného človeka, orgány činné v trestnom konaní by mali konať urýchlene, aby pominuli dôvody kolúznej väzby, či zvážiť nahradenie väzby napríklad elektronickým monitorovacím náramkom. Väzba by mala byť poslednou možnosťou. Ak sa však spätne pozrieme na rozhodnutia o väzbe, je jasné, že väzba sa využíva veľmi často, čo v iných krajinách EÚ nebýva bežnou praxou.

Samostatnou kapitolou sú aj podmienky väzby. Podľa Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu sú na základe vyhodnotenia z roku 2018 podmienky v našich väzniciach nehumánne. Praktiky, ktoré sa vo väzniciach využívajú, majú zásadný vplyv na psychické a fyzické zdravie obvinených či odsúdených. Úplná izolácia od rodiny a spoločnosti, nedostatočná hygiena, nepodnetné prostredie, nemožnosť fyzických aktivít či séria nehumánnych a ponižujúcich praktík.

Človek, ktorý je väzobne stíhaný, je stále nevinný, t. j. nebol právoplatne odsúdený. Napriek tomu trávi dlhé mesiace, často aj roky v nevyhovujúcich podmienkach – pravidelné nočné budenie, pre mužov sprcha len raz týždenne, 23 hodín zatvorený v malej cele s povolenou hodinovou vychádzkou a tak ďalej. 

Ak by prešla navrhovaná úprava trestného poriadku, dostanú sa na slobodu aj Monika Jankovská, Kajetán Kičura, Vladimír Pčolinský či iní?
V prípade, ak súčasťou novely trestného poriadku nebude prechodné ustanovenie, tak áno. To však neznamená, že budú zbavení obvinení. Všetci budú aj naďalej trestné stíhaní a na slobode budú čakať na súd, ktorý rozhodne o ich vine alebo nevine. Na slobode dnes sú napríklad Juraj Kožuch, Ľudovít Makó, Michal Suchoba, Boris Beňa či iní. Je prácou vyšetrovateľov a prokurátorov, aby zhromažďovali dôkazy, ktoré obstoja pred súdom, resp. ak neobstoja, aby boli obvinenia zrušené.

Väzba nemá nahrádzať trest, bez ohľadu na to, o akú osobu ide. Treba si tiež uvedomiť, že dlhotrvajúca väzba sa v najviac medializovaných prípadoch uplatňuje voči ľuďom, ktorí sú obvinení z ekonomickej a nie násilnej trestnej činnosti. V Českej republike stačia na zabezpečenie svedeckých výpovedí pri kolúznej väzbe 3 mesiace, po ktorých musia obvineného prepustiť z väzby na slobodu.

Najčastejšie spomínané mená, ako Monika Jankovská či Kajetán Kičura, strávili vo väzbe viac ako jeden rok. Za tento čas mali orgány činné v trestnom konaní dostatok času na výsluchy. Skrátenie lehôt väzby a ich následné prepustenie by vyšetrovanie ovplyvniť nemalo.

Je väzba na Slovensku nadužívaná?
O nadužívaní väzby dnes nehovorí len obhajoba, ale aj Slovenská advokátska komora, odborníci, či dokonca sudcovia Najvyššieho súdu. Nadužívanie väzby predstavuje podľa menovaných akúsi „skratku“ k potenciálnemu priznaniu, prípadne orgány činné v trestnom konaní získavajú predlžovaním väzby viac času na rôzne úkony.

Častou argumentáciou zo strany OČTK je, že im chýbajú kapacity. Odborníci, ako aj zákony či judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva však upozorňujú, že nedostatky na strane štátu by nemali byť dôvodom na obmedzovanie osobnej slobody a ľudských práv nevinného človeka. Keďže väzba je prostriedok ultima ratio, t. j. krajná možnosť, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní konať bezodkladne a urýchlene, aby sa človek dostal z väzby v čo najkratšom možnom čase.

Najvyšší súd prednedávnom vyslovil podozrenie, že orgány činné v trestnom konaní naťahujú väzbu účelovo a nekonajú urýchlene. Príkladom je aj prípad Jozefa Reháka, ktorý žiadal o prepustenie z väzby, avšak prokurátor Peter Kysel, ktorý dnes v tejto veci čaká na rozhodnutie disciplinárnej komisie, na jeho žiadosť nereagoval takmer dva mesiace. Za tento čas mohol Rehák požiadať o prepustenie až trikrát.

Využíva sa väzba na vynútenie priznania?
Psychický nátlak, pod ktorým sa ocitnú obvinení najmä v kolúznej väzbe, je podľa advokátov, ale aj rôznych organizácií enormný. Už v minulosti sa stalo, ako v zahraničí, tak aj na Slovensku, že ľudia, ktorí sú pod tlakom, sa s vidinou prepustenia na slobodu alebo možnosti skrátenia trestu k trestným činom priznali, a to nielen k skutkom, ktoré spáchali, ale aj k tým, ktoré nespáchali, prípadne udali iných.

Dnes je zrejmé, že kajúcnici, ktorí spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, požívajú nemalé výhody v podobe prepustenia, odloženia obvinenia či podmienečného trestu. Ak teda nechcú stráviť v izolácii mesiace či dokonca roky, priznať sa k vlastným trestným činnom a udať ďalších je istou skratkou, ako sa z väzby dostať. Takémuto konaniu môžu predchádzať práve nehumánne podmienky v slovenských väzniciach, izolácia od rodiny a strach z nekončeného predlžovania väzby.

Či kajúcnici hovoria pravdu, ukáže až súd. Väzba ako nástroj na vynútenie priznania sa však používa od nepamäti a je preto na strane orgánov činných v trestnom konaní a následne súdov, aby takéto priznania a výpovede dôsledne overovali.

Ako je možné, že advokát Ribár strávil vo väzbe nezákonne takmer 20 mesiacov?
Ako uviedol aj predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Hrubala, chyby sa stávajú a systém niekedy zlyhá. Ide o smutný príklad, kedy ani Špecializovaný trestný súd, prokurátor a ani Najvyšší súd SR nenašli nedostatky v odôvodnení väzby.

Poslednou možnosťou bolo pre Ribára obrátiť sa na Ústavný súd. Ten ho z väzby okamžite prepustil, nakoľko objavil závažné nedostatky v odôvodnení jeho väzby. Obvinený, ale stále nevinný Ribár tak strávil dlhé mesiace vo väzbe nezákonne.

Hoci sa chyby stať môžu, je potrebné, aby bolo odôvodnenie väzby solídne, čo má upravovať aj novelizovaný trestný poriadok. Predíde sa tak podobným pochybeniam, ktoré môžu ľudí bezdôvodne obrať o slobodu.