Po pandémii pribudlo firiem využívajúcich hybridnú prácu, keď zamestnanci čiastočne pracujú z domu a čiastočne z kancelárie. Mnoho firiem tak zisťuje, že potrebujú menšie kancelárie, a čoraz viac podnikov sa pozerá po menších, ale kvalitnejších priestoroch. Podľa údajov realitnej spoločnosti JLL plánuje 48 percent jej klientov na hlavných trhoch, vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska, v nasledujúcich troch až piatich rokoch zmenšiť svoje kancelárske priestory.
Hybridné systémy
Generálna riaditeľka JLL pre oblasť Veľkej Británie a Európy, Blízkeho východu a Afriky Stephanie Hydeová upozornila, že firmy sa zameriavajú na správne fungovanie hybridných systémov. Čoskoro pritom vyprší platnosť mnohých nájomných zmlúv a tieto zmeny budú mať na realitný trh obrovské dopady.
Spolu s tým, ako budú končiť ďalšie nájomné zmluvy, očakávajú odborníci prílev voľných komerčných priestorov na trh. Podľa marcového prieskumu firmy Leesman, ktorá sa zameriava na analýzu pracovných priestorov, by jej klienti, čo je zhruba 766 firiem po celom svete, mohli znížiť potrebu kancelárskych priestorov o 40 percent. Rad kancelárskych priestorov tak môže zostať prázdnych.
Čo čaká trh?
Generálny riaditeľ spoločnosti Leesman Tim Oldman upozorňuje, že firmy hľadajú hlavne novšie a kvalitnejšie kancelárie v atraktívnejších častiach mesta, aby viac spríjemnili pracovný deň zamestnancom. Hľadajú tiež budovy s ekologickou certifikáciou a najnovšími technológiami. Na trhu tak zostane množstvo budov nižšej kvality.
Nie všetky prázdne budovy bude možné modernizovať, aby spĺňali požiadavky trhu, alebo ich prestavať na bytové jednotky. Komerčné nehnuteľnosti boli často navrhnuté s obrovskými otvorenými priestormi, čo znamená, že by z nich bolo možné vytvoriť iba byty pre milionárov s malým množstvom denného svetla, upozornil Oldman.
Kancelársky reset
Podľa analytikov sa tak zrejme blíži takzvaný reset trhu s kancelárskymi priestormi. Oldman však neverí, že by odvetviu komerčných nehnuteľností alebo celým obchodným štvrtiam hrozila v dlhodobom horizonte likvidácia. Hodnota starších kancelárskych budov síce podľa neho zrejme prudko klesne, na trhu však zostáva rad investorov, ktorí majú dosť peňazí na to, aby zabránili tomu, že sa z komerčných štvrtí stanú mestá duchov.
V nasledujúcom desaťročí by tak mohli byť uvoľnené komerčné budovy modernizované a celé oblasti plné kancelárií by sa mohli premeniť na „hybridné destinácie“ plné väčšieho množstva zelene, peších zón a možností pre trávenie voľného času. Takéto zmiešané štvrte sú už bežné v Severnej Amerike, kombinujú kancelárske, obytné a maloobchodné priestory bez dominantnej formy.
Odborníci však upozorňujú, že celý proces sa pravdepodobne natiahne. Jednak plánovanie, vývoj a výstavba nových priestorov si vyžadujú čas, a potom dĺžky nájomných zmlúv sa v rôznych miestach líšia. Napríklad v Londýne je priemerná dĺžka nájomnej zmluvy 12 rokov, v iných centrách, ako napríklad v Zürichu, je to päť rokov. Konečný termín a masový prílev komerčných nehnuteľností na trh sa však blíži.
„Vo väčšine veľkých miest bude prebytok priemerných a zlých priestorov,“ myslí si Oldman. Developéri podľa neho budú pod tlakom, ale majú zhruba päť rokov na to, aby sa pripravili na budúcnosť, ktorá sa blíži, a zmobilizovali svoje sily.