Hry, kde sa točia miliardy, no sponzorov nevidno. V Pekingu sú typicky čínske, obrátené naruby

Finančný model pre každé olympijské hry je iný. Tie tohtoročné, zimné, ktoré práve odštartovali v Pekingu, však majú navyše množstvo atribútov a viacero špecifík. Nejde len o to, že boli výrazne poznačené pandémiou koronavírusu a snahou Číny zabrániť šíreniu nákazy, v dôsledku čoho panujú v dejisku veľmi prísne obmedzenia.

Spravidla sa pri usporiadaní podobného podujatia vyžaduje, aby hostiteľská krajina minula niekoľko miliárd dolárov, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) niekoľko miliárd zarobil a športové orgány si rozdelili približne stovky miliónov. Našťastie, pre Čínu nebolo dosiahnutie zisku z hier v Pekingu v roku 2022 prioritou ani predtým, ako pandémia koronavírusu vymazala niektoré očakávané zdroje príjmov, uvádza AP News.

Chcú rozvíjať olympijského ducha

Čínsky prezident Si Ťin-pching si v roku 2015 stanovil za cieľ vytvoriť v krajine nový turistický sektor s tým, že chce inšpirovať ľudí k účasti na zimných športoch. „To výrazne prispeje k rozvoju medzinárodného olympijského ducha,“ povedal vtedy Si Ťin-pching podľa čínskej tlačovej agentúry Xinhua.

Aj na oficiálnej stránke hier sa v mene usporiadateľskej krajiny uvádza: „Konanie zimných olympijských a paralympijských hier v Pekingu 2022 podnietilo ambiciózny cieľ prilákať viac ako 300 miliónov ľudí v celej Číne na aktivity na snehu a ľade, čo prinesie čínskym občanom zdravší životný štýl a mnoho príležitostí pre miestny a regionálny rozvoj.“

Avšak, za aké peniaze? Keď hry usporadúvalo Rusko v roku 2014, podľa viacerých zdrojov minulo 51 miliárd dolárov na zimné hry v Soči, čo je suma, ktorá by mala byť olympijským rekordom na mnoho rokov dopredu. Rozhodne sa nešetrilo ani o štyri roky na olympijských hrách v Pjongčangu. Vtedy sa hovorilo o sume 13 miliárd dolárov.