Nová holandská vláda v utorok v Haagu zložila sľub do rúk kráľa Viliama-Alexandra. Stalo sa tak sedem mesiacov po parlamentných voľbách a takmer rok po rezignácii predošlej vlády. Líder víťaznej Strany slobody (PVV) Geert Wilders však v novej vláde sedieť nebude. Nový premiér Dick Schoof chce podrobný vládny program oznámiť do septembra.
Netají sa svojim protiislamským postojom
Predseda PVV Geert Wilders mal po voľbách z novembra minulého roka problém uzavrieť koaličnú dohodu s tromi ďalšími konzervatívnymi stranami. Podarilo sa mu to až v máji po tom, ako sa vzdal svojej kandidatúry na post predsedu vlády.
Geert Wilders už 20 rokov žije pod prísnym bezpečnostným dohľadom v dôsledku vyhrážok zabitím zo strany islamistov. Medzičasom bol odsúdený za diskrimináciu po tom, ako v roku 2014 na predvolebnom mítingu navádzal dav na urážlivé pokriky voči Maročanom. V súvislosti s menovaním novej vlády povedal, že svoj tón nezmení. Minulý týždeň povedal svojim 1,4 milióna sledovateľov na sociálnej sieti X, že islam stále považuje za „opovrhnutiahodné, násilné a nenávistné náboženstvo“.
Zloženie vládneho kabinetu
Kabinet povedie nezávislý kariérny úradník Dick Schoof, riaditeľ tajnej služby AIVD, ktorý predtým pôsobil ako vysoký úradník na ministerstve spravodlivosti.
Geert Wilders si však do kabinetu zo svojej strany vybral zástupcov tvrdej línie, a to vrátane niekoľkých, ktorí v minulosti tvrdili, že vláda aktívne pracuje na nahradení holandského obyvateľstva prisťahovalcami.
Vládny kabinet bude mať päť ministrov zastupujúcich PVV, štyroch za pravicovo-liberálnu Stranu slobody a demokracie (VVD) a Novú spoločenskú zmluvu (NSC) a dvoch za Roľnícko-občianske hnutie (BBB). Nastupujúca vláda sa bude musieť držať dohody všetkých štyroch strán, ktorej cieľom je obmedzenie prisťahovalectva a výnimky z azylových a environmentálnych pravidiel EÚ. Detaily koaličných plánov ešte nie sú známe. Očakáva sa, že Schoof a jeho tím predložia podrobné plány do septembra.
Holandsko sa ocitlo v recesii
Na míňanie nebudú mať veľa priestoru, keďže piata najväčšia ekonomika eurozóny sa vlani po predchádzajúcom postpandemickom raste ocitla v nečakanej recesii. Naďalej sa síce očakáva relatívne nízka nezamestnanosť, ale predpokladá sa rast rozpočtového deficitu, ktorý sa kvôli splácaniu štátneho dlhu a koaličným plánom priblíži k trojpercentnému stropu stanovenému v Zmluve o Európskej únii.
Od roku 2010 to bude v Holandsku prvá vláda bez Marka Rutteho, ktorý sa v októbri stane generálnym tajomníkom NATO. Tento najdlhšie slúžiaci holandský premiér sa v nedeľu rozlúčil s funkciou televíznym prejavom, v ktorom zdôraznil nevyhnutnosť spolupráce. „Holandsko má jedinečnú tradíciu kompromisov a prijímania zodpovednosti a je dôležité, aby sme si ju zachovali,“ povedal zo svojej už vypratanej kancelárie. „Spoločne sme silnejší ako osamote,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
