Vyplýva to zo Súhrnnej implementačnej správy za rok 2017, ktorá bola predložená na rokovanie vlády. Správa poskytuje ročný odpočet plnenia opatrení zavedených v rámci projektu Hodnota za peniaze. Vyhodnocuje finálnu výšku fiškálnej úspory za daný rok, dosiahnutú hodnotu, ale aj pokrok v riadení či dátach a procesoch v jednotlivých rezortoch. Tvorí základ pre prípravu nových plánov.

Zdravotníctvo patrí medzi najvýznamnejšie sektory z pohľadu rozpočtu a potenciálnej hodnoty pre občanov. Tento rok tu má ísť 4,8 miliardy eur, čo je približne 5,9 percent HDP. Stále ide o vyšší podiel HDP ako je priemer krajín V3. Oproti ním pritom vo výsledkoch Slovenko výrazne zaostáva.

Rezort, ktorý po Tomášovi Druckerovi vedie Andrea Kalavská, mal pôvodne minulý rok usporiť novými opatreniami 174 miliónov eur. Reálne sa nakoniec výdavky na vybraných položkách verejného zdravotného poistenia znížili o 83,9 milióna eur. Zároveň sa ale zvýšili náklady v nemocniciach, čiže celková úspora bola nakoniec ešte nižšia o 4,1 milióna eur.

„Realizované úspory tak predstavujú 79,8 miliónov eur, čo je 45 percentné plnenie stanoveného cieľa. V roku 2017 nebolo splnených 28 percent opatrení a 17 percent opatrení Implementačná jednotka neodpočtuje z dôvodu termínu plnenia po 31.12.2017,“ uvádza sa v správe.

Najviac sa vlani podarilo usporiť na liekoch, špeciálnom zdravotníckom materiáli a obstarávaní zdravotníckej techniky. Celková úspora v liekovej politike bola 25 milióna eur, referencovaním špeciálneho zdravotníckeho materiálu sa usporilo 13,2 milióna eur.

Väčšie i menšie úspory

Porovnávaním cien plánovaných nákupov zdravotníckej techniky v štátnych nemocniciach s cenami realizovaných nákupov v iných slovenských a českých zdravotníckych zariadeniach sa rezortu podarilo ušetriť 15,6 milióna eur. Teda o 520 percent viac, ako bola stanovená cieľová hodnota tri milióny eur.

Vopred vytýčenú výšku úspory sa podarilo prekročiť aj v oblasti diagnostiky, i keď nie tak výrazne. Znížením jednotkových cien a limitov CT a MR vyšetrení a zavedením limitov pre ambulantných poskytovateľov sa podarilo znížiť výdavky o 13,6 milióna eur, čo je o 600-tisíc eur viac oproti plánu.

Opačný trend, teda nižšia ako očakávaná bola reálna úspora v nemocničnom segmente. Trinásť štátnych nemocníc realizovalo niekoľko opatrení zameraných na optimalizáciu prevádzkových nákladov, medicínskych procesoch, nákupov a podobne.

Úspory išli na straty VšZP

Správa uvádza, že najväčšia časť usporených peňazí v rezorte išla na zníženie straty Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2017. „Tento predpoklad najlepšie vidno na dofinancovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, kde v roku 2017 dofinancovala zdravotná poisťovňa Dôvera viac ako VšZP. Do lôžkovej zdravotnej starostlivosti smerovalo len 13 miliónov eur, pričom najvýraznejšie navýšenie platieb realizovala poisťovňa Dôvera, a to takmer o 10 miliónov eur,“ uvádza sa v dokumente.

Najviac sa navýšili platby od všetkých zdravotných poisťovní Detskej fakultnej nemocnici Košice, Univerzitnej nemocnici Martin, Fakultnej nemocnici Trenčín a tiež žilinskej a prešovskej Fakultnej nemocnici.

Najväčšie výzvy tohto roka sú v zdravotníckom rezorte podľa Implementačnej jednotky optimalizácia procesov nemocníc a potenciálne nákladovo neefektívne lieky, ktoré produkujú nadmerné výdavky. Kým ich spotreba rastie, centrálny nákup týchto 147 liekov zaostáva. „Za sledované obdobie sa centrálne obstarávalo v priemere len 31 druhov nákladovo neefektívne lieky, z toho 26 liekov zdravotnou poisťovňou Union, 38 liekov zdravotnou poisťovňou Dôvera a 29 liekov poisťovňou VšZP,“ dodávajú strážcovia verejných financií.

V nemocniciach prispieva k tvorbe nadmerných výdavkov aj rast osobných nákladov, vlani o 23 milióna eur. V prevádzkových nákladoch tvoria významnú časť pokuty a penále za nezaplatené faktúry dodávateľom. Za minulý rok ide o 22,6 miliónov eur.

Neefektívne financovanie sektora

Implementačná jednotka Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu považuje za nesystematické aj financovanie rezortu. Výška jeho zdrojov sa odvíja od stanoveného percenta za poistencov štátu a každoročne sa musí sektor dofinancovávať extra platbou štátu na konci roka. Namiesto toho by sa podľa štátnych analytikov mali precízne plánovať verejné výdavky na základe stanovených cieľov a uplatňovania programového rozpočtovania v praxi.

Medzi najdôležitejšie projekty z pohľadu zmeny kvality v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a fungovania systému zaraďujú plnú funkcionalitu projektov DRG a ezdravie. DRG je nový klasifikačný systém, od ktorého by sa malo odvíjať spravodlivé odmeňovanie nemocníc.

V zdravotníctve zostáva podľa Implementačnej jednotky naďalej problematická kvalita poskytovaných dát a metodologické rozdiely medzi jednotlivými zdrojmi. Ako uvádza správa, validácia výstupov z rôznych zdrojov je prakticky nemožná. Ako príklad sa spomína spotreba liekov, ktorá je inak vykázaná v medzinárodnom porovnaní, Národným centrom zdravotníckych informácií a zdravotnými poisťovňami.

Odporúčania jednotky

Analytici dávajú ministerstvu zdravotníctva niekoľko odporúčaní, ako sa zlepšiť. Malo by sa podľa nich napríklad zrýchliť plnenie fiškálnych opatrení revízie výdavkov v zdravotníctve, opakovane analyzovať revízna činnosť VšZP, zrušiť „platový automat“ a prehodnotiť súčasné odmeňovanie zdravotníkov. Tiež realizovať druhá časť naplánovaných opatrení, ktoré smerujú k efektívnejšej zdravotnej starostlivosti pre občana.

Poznámka: TREND.sk patrí do vydavateľstva News and Media Holding, ktoré spolu so zdravotnou poisťovňou Dôvera vlastní Penta.