Jednou z najpredávanejších kníh všetkých čias bola kniha o čarodejniciach. Nebola to veselá rozprávka v štýle Harryho Pottera, ale skôr vážny inštruktážny manuál popisujúci, ako identifikovať, chytiť, mučiť a nakoniec zabiť služobníčky Satana. Kniha „Kladivo na čarodejnice“ vyšla v roku 1486 a počas nasledujúcich dvoch storočí sa jej predalo viac než akejkoľvek inej knihy s výnimkou Biblie, píše The Economist.
Ako píše Robert Peckham v knihe „Strach: Alternatívna história sveta“, strach z čarodejníc bol výsledkom nevedomosti. Ľudia v tom čase nemali poznatky o mikróboch, a tak rôzne nešťastia a choroby pripisovali čarom. Strach ale možno jednoducho manipulovať na politické účely.
Je to primitívna, no potrebná emócia. Peckham ju nazýva „neurobiologickým procesom, ktorý nás má udržať nažive“. Keby sa naši predkovia nebáli strmých útesov alebo šabľozubých tigrov, možno by sme dnes neboli na svete.
Keďže sú ľudia od prírody komunikatívni a majú veľkú predstavivosť, je ľahké v nich vyvolať strach. Peckhamova kniha popisuje mnohé spôsoby, ako strach za posledných 700 rokov ovplyvnil ľudské správanie. Je plná ponaučení, ktoré sú relevantné aj v dnešných časoch.
Strašiak pandémia
Hlavnou myšlienkou knihy je, že moc je od strachu závislá. Peckham napísal väčšinu knihy počas pandémie, a tak sa v nej venuje aj strachu z infekcie a tomu, ako ho mocní využívali vo svoj prospech.
Keď v Európe vypukol čierny mor, šírili sa zvesti, že prenášačmi nákazy sú démonizované menšiny ako Židia, moslimovia, žobráci, malomocní a cudzinci. Spoločenské nepokoje vystrašili vládnucu vrstvu, ktorá sa situáciu snažila vyriešiť tým, že sa nenávisť občanov snažila odkláňať na iných vinníkov.
Následky covidu boli miernejšie než v prípade čierneho moru vďaka obrovskému pokroku v oblasti medicíny. Ľudská povaha sa však ani napriek tomu, že odvtedy ubehlo už niekoľko storočí, veľmi nezmenila.
Strach z koronavírusu bol živnou pôdou pre konšpiračné teórie. Mnohé vlády zneužívali paniku na potlačenie občianskych slobôd. Peckham v Hongkongu na vlastné oči videl, ako Komunistická strana Číny použila vírus na ospravedlnenie zákazu protestov za demokraciu, ktoré prebiehali v rokoch 2019 až 2020.
Politická manipulácia más
Kniha ďalej skúma, ako ľahko dokážu odvážni klamári rozpútavať teror. Hermann Göring, bývalý veliteľ Luftwaffe a blízky spolupracovník Adolfa Hitlera, to zhrnul jasne: „Stačí ľuďom povedať, že ich niekto napadol, a obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a vystavenia krajiny nebezpečenstvu. V každej krajine to funguje rovnako.“ Nacistická propaganda navyše šírila environmentálnu paniku, keďže tvrdila, že svetu hrozí nedostatok potravín, čo ospravedlňuje inváziu do susedných krajín.
Existujú dva presvedčivé dôvody, prečo by si človek mal Peckhamovu knihu prečítať. Po prvé, v alarmujúco veľkom počte štátov vrátane Číny, Ruska a Indie vlády čoraz intenzívnejšie využívajú strach na to, aby udržali poriadok v krajine.
Po druhé, ľudské spomienky na to, ako tieto praktiky fungovali v minulosti, sú znepokojivo matné. Podľa prieskumu, na ktorý sa Peckham v knihe odkazuje, takmer polovica mladých Rusov nevie nič o terore, ktorý panoval za vlády bývalého vodcu Sovietskeho zväzu Josifa Stalina.