Aké je vaše obľúbené pivo?
Najradšej mám náš nealkoholický Zlatý Bažant 0,0% Extra Horké. Potom podľa príležitostí našu dvanástku Zlatý Bažant ‘73 alebo medzinárodné značky – Mort Subite aj Desperados.
Je pre človeka, ktorý sa stará o komunikáciu značky, dôležité, aby mal rád jej produkty?
Rozhodne to je jednoduchšie. Pre mňa je dôležité, aby som sa dokázala spojiť s firmou a s jej produktmi aj na inej ako racionálnej úrovni. Aby moja vízia a hodnoty súzneli aj s víziou firmy a jej hodnotami. Potom je pre mňa jednoduchšie robiť prácu s nadšením a láskou.
Viete si predstaviť aj opak, teda pracovať pre značku, s ktorou by ste neboli hodnotovo stotožnená?
Samozrejme, určite sú aj životné situácie, keď nerobíme rozhodnutia podľa toho, čo nás baví. Keď je naozaj veľká kríza, rozhodujeme sa racionálne. Takže áno. Ale za bežných okolností je pre mňa ideálne vybrať si značku, s ktorou viem súznieť.
Do potravinárskeho biznisu ste sa presunuli od technológií. Prečo práve Heineken?
Ani neviem, či to chcem povedať nahlas, ale ja si milujem robiť zoznamy a plány. Od vysokej školy som si robila zoznam značiek, pre ktoré by som chcela pracovať, a figuroval tam aj Heineken. Niekedy mám pocit, že človek si niečo zaželá, a potom o pár rokov sa to splní.
Heineken je globálna značka. Má v niečom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami mimoriadne postavenie?
Sme jedna z prvých krajín v rámci Európy a Európskej únie, kde naraz zavádzame zálohovanie plechoviek a PET fliaš. Vďaka tomu môžeme kolegyniam a kolegom v rámci našej siete poskytovať skúsenosti a vhľady, ktoré sme získali vďaka príprave a práci na tomto projekte. Okrem toho máme najväčšiu sladovňu v strednej Európe a tretiu najväčšiu v rámci koncernu Heineken alebo napríklad certifikát Európskej únie, ktorý nás oprávňuje poskytovať konzultácie a monitoring lokálnym farmárom a poľnohospodárom. Konzultujeme s nimi, ako pestovať jačmeň s ohľadom na zníženie emisií oxidu uhličitého.
Ako sa posunula komunikácia Heinekenu od roku 2019, odkedy ju vediete?
Komunikácia v Heinekene vždy odzrkadľovala potreby firmy a reflektovala to, čo sa dialo vonku alebo vo vnútri. Základnými znakmi boli flexibilita a efektívita. Tieto prístupy sme si zachovali a rozvíjame ich. Spoločnosť za posledný rok a pol poznačila pandémia. Na jednej strane sme sa v internej komunikácii snažili priblížiť k ľuďom a na druhej strane sme sa posunuli do online priestoru, kde sme chceli zostať struční a konkrétni, aby sme ľudí nezahltili nadbytočnými informáciami. Chceli sme komunikovať to, čo potrebujú vedieť – ako sa správať v čase pandémie, aké pravidlá majú dodržiavať, aké sú hygienické opatrenia, ako budeme pracovať. A tiež priblížiť to, čo sa deje vonku ľudským spôsobom. Vytvorili sme preto viacero nových online nástrojov internej komunikácie, ako napríklad Pivné rozhovory, kde prinášame rozhovory s hosťami z externého prostredia a diskutujeme na aktuálne témy. Hovorili sme o zdraví, ale aj o bezpečnosti v online priestore.
Z podobných princípov sme vychádzali aj v komunikácii smerom von – snažíme sa hovoriť o témach, na ktorých nám záleží. Na prvom mieste je určite téma udržateľnosti. Využívame spoluprácu s lokálnymi farmármi a dodávateľmi najviac, ako je to možné. Vieme, že keď chceme zachovať kontinuitu biznisu aj pre ďalšie generácie a variť pivo aspoň ďalších päťdesiat rokov, dokážeme to jedine tým, že sa postavíme k biznisu udržateľne. V Heinekene potrebujeme byť ďaleko nad rámcom toho, že len tvoríme profit. Zaoberáme sa šetrením vody, prírodných zdrojov, zaujíma nás, ako variť pivo udržateľne.
Ako ste reagovali na situáciu v segmente HORECA, ktorý pandémia silno zasiahla?
Bola to veľmi silná téma, ktorej sme sa v komunikácii venovali a naďalej sa aj venujeme. Je to stále segment, ktorý potrebuje veľmi intenzívnu pomoc z externého prostredia. Či už sú to obchodní partneri alebo tí, ktorí sú na to najpovolanejší, a to je štát ako taký.
Samozrejme, venujeme sa aj našim značkám. Ich posolstvom je prinášať radosť a socializáciu. Čiže pivo vyrábame s láskou preto, aby si ho partia ľudí mohla vychutnať v nejakej spoločenskej atmosfére, aby sa navzájom socializovali a zdieľali život. To všetko sa počas pandémie stratilo. Predaj sa, samozrejme, presunul do maloobchodu, nie však celý. Takže aj samotné značky potrebujú podporu a vlastnú komunikáciu, ktorej sme sa venovali a naďalej sa jej plánujeme intenzívnejšie venovať aj v období, ktoré prichádza.
Čo je pre vás vo vašej práci najdôležitejšie?
Ľudia. Lebo skutočná podstata akejkoľvek pracovnej pozície sa naplní až konkrétnym zamestnancom, ktorý ju obsadí, uchopí ju a dá jej nejakú pridanú hodnotu. Tým, že je každý človek iný a inak premýšľa, má v rukách vlastné nástroje, s ktorými pracuje. Je to náš charakter, naša osobnosť, skúsenosti, vedomosti. Snažím sa v práci vytvoriť atmosféru založenú na dôvere, otvorenosti a fungujúcich vzťahoch. Lebo ak budú fungovať vzťahy, všetko ostatné sa naučíme. Písanie textov, plánovanie kampaní, rozpočtovanie, to sú veci, ktoré sa vieme pomerne rýchlo naučiť a vieme ich zvládnuť. Ale črty osobnosti, ako sú tolerancia, dôvera, otvorenosť, spoľahlivosť, sa formujú predsa len dlhšie.
Mojou snahou je vytvoriť pre ľudí, ktorí ma obklopujú, bezpečné pracovné prostredie, aby v mojej prítomnosti mohli byť sami sebou. Som presvedčená, že atmosféra, kde vládne tolerancia, akceptácia, bez posudzovania, je predpokladom pre plné využitie potenciálu, bez pocitu ohrozenia a tak robiť prácu s láskou. A práve toto sú podmienky na to, aby sme boli pripravení prinášať výsledky. Ako manažérka som zodpovedná za výsledky, je však nevyhnutné uvedomiť si, že primárna zodpovednosť je za ľudí, ktorých vediem. Výsledky sú dôležité, ale v prvom rade za nimi treba vidieť človeka.
Venujete sa aj coachingu. Sú techniky alebo nástroje z tejto oblasti, ktoré vám pomáhajú pri práci líderky komunikácie?
Áno, tieto nástroje využívam veľmi rada aj v práci, aj v osobnom živote. Mám pocit, že mi aj veľmi pomáhajú. V ťažkej životnej situácii mi pomáhajú rozhodnúť sa, upratať si hodnoty, priority alebo ciele, na ktorých chcem najbližší rok – dva pracovať. Potrebujem, aby mi veci dávali zmysel. Aby som vedela, čo robím a prečo to robím.
Využívam spôsoby, ako sa udržať v nadhľade, ako nájsť viacero pohľadov na danú situáciu, dostať „big picture“ a ako zmeniť zameranie, aby sme sa nevenovali nepodstatným detailom v analýze problému, ale aby sme sa naň vedeli pozrieť efektívne, racionálne a obrátiť pozornosť na hľadanie riešení, do budúcnosti.
Ako prežívate pandémiu?
Prvú vlnu som nestihla vnímať až tak intenzívne. Súviselo to s tým, že sa zásadne zmenil charakter, obsah a objem našej práce. Takže som si plne neuvedomovala, ako to na nás môže vplývať alebo ako nás to v istom zmysle limituje. V lete prišlo relatívne uvoľnenie a na jeseň sa začala druhá vlna, kedy bolo zrazu všetko smutné a pochmúrne. Čo ja na súčasnej situácii ťažšie prežívam, je, ako čiastočne prichádzam o isté možnosti. Milujem cestovanie, stretávanie sa s priateľmi pri dobrom jedle a pive a to všetko bolo načas obmedzené alebo úplne zastavené.
Čomu ste sa venovali počas obmedzení?
Rada čítam odbornú literatúru, ktorá súvisí s mojou prácou- Teraz som však potrebovala prejsť na iné myšlienky. Reportáže od Absyntu ma vtiahli do iného sveta, plného náročných ale silných a inšpirujúcich príbehov. Pomáhali mi tešiť sa z maličkostí a uvedomiť si vďačnosť za prítomný okamih.
