Európska únia a jej členské štáty vrátane Slovenska musia do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine v jej úsilí brániť sa pred ruskou agresiou. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode na mimoriadny summit EÚ v Bruseli, kde má spolu s viacerými lídrami krajín strednej a východnej Európy naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Premiér upozornil, že ide o kľúčový summit aj pre Slovensko, lebo lídri budú hovoriť o pomoci pre Ukrajinu a pre Slovákov je dobré, aby mali stabilného a prosperujúceho suseda.
Slovenská prvá pomoc
„Toto dnes nie je prípad Ukrajiny, a preto je dôležité, aby sme pomohli Ukrajine čo najskôr získať späť svoje územia a ochrániť svojich občanov,“ povedal Heger.
Pripomenul, že Zelenskyj zavítal na summit takmer rok po vypuknutí ruskej agresie, a dodal, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá Ukrajine darovala „vážnejší kus vojenskej techniky“, protivzdušný systém S-300, čo povzbudilo aj ďalšie krajiny, aby darovali Ukrajincom silnejšie zbrane.
Lídri EÚ sa v Bruseli stretli hneď po vypuknutí ruskej agresie, 24. februára 2022, v snahe dohodnúť sa, ako pomôcť Ukrajine. Podľa Hegera je táto pomoc aktuálna aj po roku.
„Je potrebné, aby sme do čo najvyššej možnej miery aktivovali vojenskú pomoc Ukrajine a v tejto kľúčovej fáze vojny zvrátiť ten konflikt, aby získala víťazstvo na vlastnú stranu,“ vysvetlil Heger.
V hre slovenské Migy pre Kyjev
Premiér počas letu do Bruselu pred novinármi nevylúčil, že ak Ukrajina požiada o slovenské stíhačky Mig-29, tak to Slovensko zváži.
„Slovensko je pripravené pomôcť v čo najvyššej možnej miere. To závidí od konkrétnych opatrení a to bude aj témou dnešnej diskusie so Zelenským. Budeme diskutovať o potrebách Ukrajinky a posnažíme sa im vyhovieť v rámci našich možností,“ povedal Heger.
Premiér upozornil, že by mal byť v skupine s českým premiérom, lídrami troch pobaltských krajín a šéfkami vlád Dánska a Fínska na spoločnom stretnutí so Zelenským. Podotkol, že nie je dosť času, aby ukrajinský prezident absolvoval bilaterálne rozhovory s lídrami všetkých 27 členských krajín EÚ.
Diskusie o ochrane trhu nesmú diskriminovať menšie krajiny
Šéfovia vlád a štátov EÚ sa v Bruseli zamerajú aj na diskusie o ochrane jednotného trhu a konkurencieschopnosti. Už pred samitom sa vytvorili bloky krajín, ktoré majú rôzny pohľad na návrhy Európskej komisie, ako čeliť americkému zákonu o ochrane investícií a čínskym konkurenčným tlakom.
Eurokomisia chce situáciu zlepšiť dočasným uvoľnením pravidiel o štátnej pomoci, v prospech investícií do zelených inovácií, a vytvorením európskeho fond suverenity. S tým nesúhlasia menšie členské krajiny vrátane Slovenska, kým napríklad Francúzsko a Nemecko to podporujú.
Krajiny s menšou rozpočtovou silou sa obávajú, že uvoľnenie štátnych dotácií pomôže najmä ekonomicky silným krajinám, spôsobí „preteky v dotáciách“ a deformuje fungovanie vnútorného trhu.
Na otázku, ako budú lídri riešiť názorovú rozpoltenosť na samite, Heger zdôraznil, že musí ísť o „veľmi poctivé“ diskusie.
„Treba si uvedomiť, že jednotný trh má chrániť každú jednu členskú krajinu. Nechceme spôsobiť, aby pod vplyvom štátnej pomoci došlo či už k diskriminácii tých menších krajín, alebo tých, ktoré nemajú dosť kapitálu, aby mohli zaistiť dostatočnú štátu pomoc. Tak by došlo aj k regionálnym rozdielom a to nechceme,“ poznamenal premiér.
Slovensko podľa jeho slov požaduje, aby po uvoľnení pravidiel štátna pomoc bola adresná, dočasná, flexibilná a musí zohľadňovať pravidlá, ktoré vylúčia akúkoľvek diskrimináciu krajín s menšou kapitálovou možnosťou.
Slovensko nepodporí výstavbu plotov
Slovensko počas diskusií lídrov EÚ na mimoriadnom summite v Bruseli nepodporí návrhy tých členských krajín, ktoré požadujú výstavbu plotov na vonkajších hraniciach Únie.
Premiér upozornil, že Slovensko prišlo na zasadnutie Európskej rady so známym stanoviskom – presadzuje posilnenie ochrany vonkajších, schengenských hraníc EÚ a v tomto kontexte podporuje čo najrýchlejší vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru.
„Potrebujeme sa rozprávať a aj aktivovať všetky nástroje na to, aby sme migráciu regulovali či už v krajinách, kde vzniká, alebo v krajinách, cez ktoré migranti prechádzajú,“ vysvetlil Heger.
Dodal, že Slovensko súhlasí aj s návrhmi na zosúladenie vízovej politiky EÚ s vízovou politikou západobalkánskych krajín.
Na otázku, či Slovensko podporuje požiadavky niektorých členských štátov, aby EÚ zo svojho rozpočtu platila výstavbu fyzických bariér na vonkajších hraniciach EÚ, Heger upozornil, že hlavným cieľom je zabezpečiť nepriepustnosť hraníc. A to sa podľa jeho slov dá uskutočniť aj bez akýchsi plotov a bariér.
„To nie je len o fyzických bariérach, je to o modernej technológii, aby sme dokázali tú hranicu čo najlepšie monitorovať a takýmto spôsobom zabezpečiť jej nepriepustnosť. Žijeme v 21. storočí, máme dostatočné prostriedky na to, aby sme to dokázali zaistiť pomocou nich. Samotné fyzické ploty nie sú postačujúce, treba využívať moderné technológie,“ odkázal Heger.
Ďalšie dôležité správy
