Grónčania v utorok rozhodnú o novom zložení 31-členného jednokomorového parlamentu (Inatsisartut). Voľby však zatieňujú vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by chcel arktické územie pričleniť k USA.

Nároky USA odmietajú ako grónski, tak aj dánski politici, pričom podľa prieskumu verejnej mienky by za takúto zmenu bola len malá menšina obyvateľov najväčšieho ostrova.

Grónske právo na sebaurčenie opakovane zdôrazňuje tamojší premiér Múte Egede. „Neželáme si byť Dánmi. Nechceme byť ani Američanmi. Chceme byť Grónčanmi,“ povedal. Hoci je Grónsko do značnej miery autonómne, jeho zahraničná politika i obrana podlieha vláde v Kodani.

Zároveň ale vyhlásil, že je otvorený väčšej hospodárskej spolupráci s USA pri využívaní nerastných zdrojov ostrova.

Trump začal ešte pred návratom do Bieleho domu tvrdiť, že USA by mali nad Grónskom prebrať kontrolu. Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu. Americký prezident je však presvedčený, že USA ostrov získajú „tak či onak“.

Ďalšie dôležité správy

WA 8 ľadovec Helheim - Na archívnej snímke zo 16. augusta 2019 študenti Newyorskej univerzity sedia na vrchole skaly s výhľadom na ľadovec Helheim v Grónsku. Grónsko v pondelok 23. decembra 2024 zdôraznilo, že nie je na predaj. Ide o reakciu na slová novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že chce, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad strategickým ostrovom. Grónsko je najväčší ostrov sveta, jeho veľká časť je trvalo zaľadnená a žije tam asi 55.000 obyvateľov. Spojené štáty majú na
Neprehliadnite

Pozornosť sveta sa upiera na Grónsko. Ťažobná veľmoc z neho aj tak zrejme nebude