Až do popoludňajších hodín oscilovala spoločná európska mena opäť okolo svojej otváracej úrovne, no s blížiacou sa štvrtou hodinou popoludní zamierila nadol a prepadla sa až na svoje intradenné minimum 1,2370 EURUSD. Negatívne sa pod vývoj eura podpísali aj informácie z Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá informovala, že banky si od nej v rámci druhej tranže dlhodobých úverov požičali len menej ako 130 miliárd eur. Znamená to totiž, že sa nezmiernil tlak na to, aby ECB výraznejšie uvoľnila menovú politiku v novom roku.
Štvrtkové dáta z USA sa niesli v pozitívnom duchu
Na dolár mali zase pozitívny vplyv reportované údaje z amerického trhu, kde počet nových žiadostí o podporu dosiahol 294-tisíc, čo bol nepatrne lepší výsledok než trh očakával.
Viac zavážil vývoj novembrových maloobchodných tržieb v USA, ktoré medzimesačne poskočili o 0,7 percenta. Tohtoročný Black Friday tak obchodníkom opäť prial.
Po záplave dobrých správ spoza Atlantiku sa euro ešte dokázalo odraziť zo štvrtkového dna až na svoju zatváraciu úroveň 1,2410 EURUSD. Spoločná mena eurozóny tak vo štvrtok stratila na sile rovné tri desatiny percenta.
Euro, mena, mince Zdroj: flickr.com/kozumel
ECB ponúkla komerčným bankám ďalšie lacné úvery
Počas prvej septembrovej aukcie si komerčné banky od ECB požičali na 4 roky takmer 83 miliárd eur. Vo štvrtok ECB uskutočnila druhú aukciu nových lacných úverov, v rámci ktorej si komerčné banky požičali ešte viac, takmer 130 miliárd eur.
Toto číslo bolo v súlade s očakávaniami, no aj tak sklamalo. Aukcie sú súčasťou programu TLTRO (cielených dlhodobejších refinančných operácií), ktorý predstavuje kľúčový prvok opatrení ECB na podporu hospodárskeho rastu a v boji proti hroziacej deflácii.
ECB na program vyčlenila spolu 400 miliárd eur. Celkový dopyt v oboch aukciách v objeme 212,4 miliardy eur tak iba tesne prekročil polovicu sprístupnenej sumy. V prvom kole prejavilo záujem o lacné peniaze z ECB 255 bánk, v aktuálnom druhom kole to bolo 306 úverových inštitúcií.
Aj druhé kolo ponuky lacných peňazí bolo podmienené tým, že banky ich ďalej požičajú firmám. Cieľom mala byť podpora slabnúceho hospodárskeho rastu v čase, kedy eurozóna čelí rekordne vysokej nezamestnanosti. Kritici sú však skeptickí a prikláňajú sa k názoru, že sa zopakuje situácia z predchádzajúcich rokov, kedy lacné peniaze úverovanie firiem nepodporili a banky veľkú časť nových peňazí investovali do vládnych dlhopisov. Mnoho bánk sa do programu nezapojilo možno aj pre obavy, že by tým vyvolali pochybnosti o svojej finančnej situácii.
Pozitívne správy z Nemecka
Nemecký inštitút Ifo včera zlepšil prognózu rastu najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, v tomto a budúcom roku na 1,5 percenta. V októbri Ifo počítal s tohtoročným posilnením výkonu ekonomiky o 1,3 percenta a v minulom mesiaci prognózoval spomalenie len na 1 percento.
Podľa prezidenta inštitútu však klesajúce ceny ropy a oslabenie sa výmenného kurzu eura pomohli ekonomike prekonať šok vyvolaný prepuknutím ukrajinskej krízy a spoločnosti sa teraz pozerajú do budúcnosti o niečo optimistickejšie.
Zdroj: SITA/AP
Nad Gréckom sa zmráka
Grécky akciový index ASE stratil v priebehu tohto týždňa na sile rovnú pätinu a výnosy z gréckych dlhopisov kratších splatností poskočili o viac ako dva percentuálne body po tom, ako sa do popredia dostali politické otázky a neistota súvisiaca so zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou predčasných parlamentných volieb v krajine. Grécka výnosová krivka dokonca opäť nadobudla inverzný tvar, keď výnosy z trojročných dlhopisov vzrástli nad úroveň desaťročných výnosov.
Trojročný grécky dlh tak aktuálne nesie výnos do splatnosti na úrovni viac než 10 percent ročne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že grécky premiér A. Samaras, ktorý má v parlamente podporu tesnej väčšiny poslancov, nominoval ako svojho kandidáta na prezidenta 73-ročného Stavrosa Dimasa, bývalého eurokomisára.
Podľa gréckej ústavy volí prezidenta parlament, pričom na zvolenie potrebuje supermajoritu 180 hlasov z 300 poslancov. Toľko poslancov ale Samaras v parlamente nemá a matematika je tak proti nemu.
Na zvolenie prezidenta bude mať grécky parlament tri pokusy, pričom ten prvý príde už na budúcu stredu. Ak ani na tretí pokus parlament prezidenta nezvolí, musí byť rozpustený a nasledovať budú predčasné parlamentné voľby. V tých je podľa prieskumov favoritom opozičný Alexis Tsipras so svojou stranou Syriza, ktorá je, ako vieme, tvrdým kritikom záchranného programu, úsporných opatrení a eurozóny ako takej.
Zvýšenie úrokových sadzieb rubľu nepomohlo
Ruská centrálna banka vo štvrtok v súlade s očakávaniami pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Zdvihla ju o celý percentuálny bod na úroveň 10,50 percenta, no na zastavenie oslabovania sa rubľa smerom k novým minimám to nestačilo. Ruský rubeľ si voči americkému doláru pohoršil na hladinu 57 USDRUB, teda svoju historicky najslabšiu úroveň.
