„Potrebujeme viac času,“ napísal na Twitteri hovorca predsedu euroskupiny Michel Reijns. Schôdzka plánovaná na štvrtok sa preto odložila zatiaľ na neurčito. D. Tusk povedal, že „sa musíme vyhnúť ďalšej neistote v Grécku“, preto chce krízový meeting euroskupiny zvolať „do niekoľkých dní, nie týždňov“. 

We have to avoid situation of renewed uncertainty for Greece. We need date for Eurogroup meeting in not distant future. In days, not weeks

— Donald Tusk (@eucopresident) April 27, 2016

Spor medzi Gréckom a veriteľmi sa týka schopnosti Atén splniť záväzné ciele záchranného programu. Podľa nich má Grécko dosiahnuť v roku 2018 primárny rozpočtový prebytok (bez započítania nákladov na obsluhu dlhu) vo výške 3,5 percenta. Veritelia, predovšetkým Medzinárodný menový fond (MMF), ale neveria, že sa to Grékom podarí a od krajiny požadujú dodatočné škrty vo výške 3,6 miliardy eur, ktoré by sa ale aktivovali len vtedy, ak by Gréci skutočne svoj záväzok nesplnili.

Grécky minister financií Euklid Tsakalotos už MMF vysvetľoval, že grécka legislatíva neumožňuje prijímať zákony, ktoré sú v hypotetickej rovine a sú závislé od budúceho vývoja. Druhým praktickým problémom je, že zákon by gréckym parlamentom zrejme neprešiel, pretože v ňom má partia okolo A. Tsiprasa iba krehkú väčšinu. Reálne tak hrozia predčasné voľby a ďalšia politická nestabilita v krajine.  

Mimochodom, ak by Grécko neplatilo svoje dlhy, rozpočet má v prebytku, čo potvrdil minulý týždeň aj Eurostat. Prebytok predstavoval 0,7 percenta HDP. 

Po žiadosti A. Tsiprasa o meeting, burza v Aténach prepadla a pokračovala v tom aj vo štvrtok.

Athens stock market drops 4.5% after reports that Greece wants an EU summit to discuss bailout... pic.twitter.com/7bSb5pE22A

— Graeme Wearden (@graemewearden) April 27, 2016

V lete treba splatiť miliardy eur

Pre spory hrozí, že Grécko nebude mať peniaze na svoje podlžnosti. V júli majú Atény splatiť 2,3 miliardy eur Európskej centrálnej banke a pol miliardy eur MMF. Grécko tak netrpezlivo žiada, aby mu veritelia pustili ďalšiu tranžu vo výške 5,4 miliardy eur. 

Celý problém Grécka pripomína rozhádanú rodinu. Krajina podľa MMF reformuje príliš pomaly a vágne, preto sa MMF vyhráža, že sa na ďalšom financovaní nebude zúčastňovať. S týmto nemá problém Grécko, pre ktoré je MMF top „nepriateľ“.

Nemecko ale prítomnosť MMF v treťom záchrannom programe vyžaduje a odmieta sa na pomoci zúčastniť, ak na palube nebude aj fond a Grécko neschváli dohodnuté úsporné opatrenia.

MMF si myslí, že podmienky a ciele programu nie sú pre Grécko splniteľné – šéfka MMF Christine Lagarde povedala, že Grécko splní požadovaný primárny prebytok len „s heroickou snahou gréckej verejnosti“, preto ide o nereálne očakávanie. Fond preto žiada ešte razantnejšie reformy zo strany Atén a úspory v dvoch fázach: v prvej fáze by Gréci museli osekať výdavky vo výške 2,5 percenta svojho HDP a následne, ak by tieto škrty nestačili, by sa pristúpilo k „dodatočným“ úsporám vo výške 3,6 miliardy eur. Fond rovnako žiada odpustenie časti gréckeho dlhu zo strany európskych veriteľov. Odpustenie dlhu zase odmieta eurozóna vrátane napríklad Slovenska.

Bez oddlženia ďalšie reformy neprejdú

Reportér denníka The Financial Times Peter Spiegel tvrdí, že o možnom oddlžení veritelia ani nezačnú debatovať, kým Gréci nezaručia, že v prípade nesplnenia cieľov primárneho prebytku prijmú „núdzové“ opatrenia.

Šéf ministrov financií Jeroen Dijsselbloem pred časom dokonca povedal, že pre Grécko eurozóna už urobila dosť – znížila úroky aj predĺžila splátkový kalendár, preto nie je dôvod na ďalšie ústupky. V každom prípade žiada Grékov o viac času, aby sa s veriteľmi poradili nad alternatívami. „Viem, že je naliehavé, čo zdieľame. Budeme musieť zistiť, či [meeting] môže byť budúci týždeň, ale týždeň po ňom,“ povedal. Chce sa vyhnúť vypätým rokovaniam na poslednú chvíľu, ako to v eurozóne býva zvykom. 

Rovnaký postoj počuť aj z Nemecka, kde tvrdú líniu proti ďalším ústupkom zaujal minister financií Wolfgang Schäuble z vládnej strany CDU. Tá je kritizovaná nemeckou verejnosťou za laxnú imigračnú politiku a časť politického krídla odmieta akúkoľvek zhovievavosť s Gréckom.

Bez toho, aby A. Tsipras vyjednal vopred odpustenie časti gréckeho dlhu, ďalšie škrty cez grécky parlament jednoducho neprejdú. Pre grécku vládu preto nie je presadzovanie akýchkoľvek ďalších reforiem vôbec jednoduché. Kompromis, ktorý by pozostával z reforiem na gréckej strane a potenciálnej ponuky zníženia dlhu zo strany veriteľov, by ale reálne dával šancu na dokončenie prvého hodnotenia záchranného programu (hodnotenie malo byť hotové už na jeseň minulého roka, má tak sklz pol roka). To by viedlo k uvoľneniu ďalšej časti z balíka peňazí, ktoré Atény nevyhnutne potrebujú. Špekuluje sa, že prvé hodnotenie je po mesiacoch meškania na dobrej ceste. 

Ak sa dohoda nenájde do prvej polovice mája, budú pravdepodobne rokovania prerušené, aby sa grécka dlhová dráma neodohrávala vo chvíli, keď budú Briti v referende hlasovať o zotrvaní krajiny v Európskej únii. Ak sa obnovia rokovania až v júni, ostanú Grékom len dni, aby vyjednali peniaze s veriteľmi na splatenie svojich záväzkov. Ďalšia dráma je tak reálne na obzore.

Celú situáciu môže ešte vyhrotiť grécky premiér, ktorý by mohol rezignovať a vyhlásiť predčasné voľby, čo je reálna alternatíva, ako sa zbaviť zodpovednosti za patovú situáciu. Rovnako môže vyhlásiť referendum, v ktorom by si pýtal od ľudí mandát na ďalšie reformy. Nastala by tak podobná situácia ako v lete minulého roka, keď Grécko vyvíjalo na veriteľov politický nátlak referendom a následne s nimi uzavrelo novú dohodu, po ktorej sa konali parlamentné voľby.

„Pán Tsipras, ak hľadáte cestu von, rezignujte ihneď. Neťahajte krajinu do nových bolestivých dobrodružstiev, aby ste unikli z vlastnej tragickej slepej uličke,“ vyzval premiéra šéf opozičnej Novej demokracie Kyriakos Mitsotakis.