Grécko, ktoré susedí s Tureckom, vynakladalo na obranu viac než väčší členovia NATO, a to aj počas dlhových kríz. S bývalým imperiálnym susedom má dlhodobý spor o suverénne práva na ostrovmi posiate vody, ktoré ich oddeľujú. Napriek tomu, že obe krajiny sú členmi NATO, ich ozbrojené sily sa v roku 1996 takmer dostali do ozbrojeného konfliktu a napätie sa znovu vystupňovalo len pred piatimi rokmi.
V čase, keď Európa zvažuje zvýšenie obranných výdavkov v reakcii na hrozbu zo strany Ruska, ponúka Grécko cenné ponaučenia o tom, čo znamená žiť s nepriateľom hneď za hranicami. Táto desaťmiliónová krajina si udržiava vitálne ozbrojené sily bez ohľadu na náklady. Informuje o tom Bloomberg.
Grécko dlhodobo prekračuje cieľ NATO, podľa ktorého by členské štáty mali na obranu vynakladať aspoň dve percentná HDP – a to aj v najkritickejších rokoch finančnej krízy, ktorá krajinu takmer položila na kolená. V roku 2015, keď Atény zvádzali boj s veriteľmi o tvrdé úsporné opatrenia, ktoré mali ozdraviť verejné financie, ich obranné výdavky v pomere k HDP prevýšili aj Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
EÚ chystá 800-miliardový balík na prezbrojenie. Zabuchla pritom dvere USA a ďalším krajinám
Krajina patrí k menšine štátov Európskej únie, kde je stále povinná vojenská služba. „Geopolitická poloha Grécka vytvára množstvo bezpečnostných výziev,“ vysvetľuje profesor Aténskej univerzity ekonomiky a podnikania Spyros Blavoukos. „Krajina sa preto nachádza v permanentnom stave pohotovosti, čo sa odráža aj v jej vojenských programoch a obranných výdavkoch.“
Napriek vysokým výdavkom na obranu grécky zbrojársky priemysel výrazne zaostáva. Kým Turecko si časť vojenského vybavenia vyrába samo, Grécko väčšinu zbraní a techniky dováža. Významná časť výdavkov smeruje na personál a nákup zahraničných zbraní, no len minimum peňazí sa investuje do výskumu a vývoja.
Ďalšie dôležité správy
