Reparácie nevytiahlo ako tému iba samotné Grécko, ale aj nemecký pár Ludwig Zacaro and Nina Lahge. Dvojica z Hamburgu demonštratívne priniesla na radnicu gréckeho mesta Nafplio šek 875 eur. Tvrdili, že takto chcú uhradiť časť nemeckých reparácií za druhú svetovú vojnu a nesúhlasia s aroganciou nemeckej vlády, ktorá tvrdí, že reparácie sú dávno uzavretá záležitosť.

„Prišli ráno do mojej kancelárie a povedali, že chcú napraviť povinnosť svojej vlády. Uviedli, že podľa svojich výpočtov každý Nemec dlhuje 875 eur za to, čo Grécko muselo platiť počas druhej svetovej vojny,“ povedal primátor gréckeho mestečka Dimitris Kotsouros. Mestečko si vybrali preto, lebo bolo v 19. storočí hlavným mesto Grécka.

Morálna povinnosť

Gréci, ktorí sa zachraňujú pred bankrotom, tvrdia, že Nemecko im dlhuje vojnové reparácie vo výške 162 miliárd eur, čo je polovica ich verejného dlhu. Premiér Alexis Tsipras dokonca vyhlásil, že je ich „morálna povinnosť“ požadovať ich zaplatenie. V pondelok cestuje do Berlína, kde sa stretne s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublem a reparácie zrejme neopomenie.

V roku 1943 nacisti deportovali z Grécka Židov do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Agentúra AP, ktorá sa odvoláva na účtovné záznamy nacistov, tvrdí, že Židia museli zaplatiť lístky na vlak do Osvienčimu. 

Účet za 58 585 Židov poslaných do vyhladzovacích táborov mal presiahnuť sumu dvoch miliónov ríšskych mariek, čo je v prepočte 25 miliónov eur. Po celé desaťročia bol údajne tento fakt len zabudnutou poznámkou pod čiarou, ktorú teraz vytiahli Gréci ako jeden z hlavných argumentov proti Nemecku.

„Budeme študovať právo, aby nám bol uznaný nárok,“ povedal pre AP prezident židovskej komunity v Aténach David Saltiel. Komunita požaduje od Nemcov ďalších 50 miliónov eur za 10-tisíc gréckych Židov, ktorý pracovali v koncentračných táboroch ako otroci, ale nezomreli v nich. V roku 2000 im však Nemci už zaplatili 13,5 milióna eur.

Gréci žiadajú desiatky miliónov ako kompenzácie za zničenú infraštruktúru, ale aj kultúrne bohatstvo, ktoré nacisti zničili alebo ukradli v rokoch 1941 až 1944.

Náhrada má kompenzovať aj 300-tisíc gréckych obetí, ktoré zomreli na hlad počas zimy na prelome rokov 1941 a 1942.

Gréci sa vyhrážajú vyvlastnením

Gréci nevedia zabudnúť na masakru v gréckej obci Distomo, kde nacisti v júni 1944 zavraždili 218 ľudí. V prípade bolo v minulosti vydaných množstvo protikladných súdnych verdiktov.

V roku 1997 grécky súd prisľúbil pozostalým takmer 29 miliónov eur. Rozsudok na finančnú kompenáciu pre 218 pozostalých potvrdil aj grécky najvyšší súd. O päť rokov neskôr ale grécky špecializovaný súd rozhodol, že nie je v právomoci gréckej justície, aby Nemecku vynucovala odškodnenie pre grécke obete nacistickej okupácie.

Nemecký najvyšší súd právny nárok na odškodnenie zamietol, pretože nemecký štát zodpovedá za platby reparácií za vojnové zločiny štátom, nie však súkromným osobám. K rovnakému záveru dospel v roku 2011 aj Európsky súd pre ľudské práva.

Minister spravodlivosti Nikos Paraskevopulos napriek tomu pohrozil, že podpíše skoršie súdne rozhodnutie, ktoré by umožňovalo ako jednu z foriem kompenzácií skonfiškovať na revanš nemecký majetok na území Grécka. Gréci  sa odvolávajú aj na zavraždenie 1 300 mužov z mestečka Kalavryty a okolitých dedín, čo bol najväčší masaker v Grécku počas vojny.

„Nie je to otázka peňazí, osobne by som bol pre symbolické jedno euro odškodného, ktoré by znamenalo uznanie, že tento morálny dlh existuje,“ reagoval grécky minister financií Janis Varufakis.

Okupačný úver za sedem miliárd eur

Voči Nemecku má Grécko vedený aj „okupačný úver“, ktorý pod nacistickou správou poskytli Gréci pod tlakom Nemecku. V tom čase šlo o 568 miliónov ríšskych mariek, v súčasnosti sa dlh odhaduje na 7,1 miliardy eur.

„Vyzerá to trápne, keď bohaté Nemecko požaduje splatenie dlhov od chudobného Grécka, ale sami nie sme pripravení hovoriť o splácaní nanútenej pôžičky nacistickým Nemeckom v Grécku,“ povedala pre týždenník Der Spiegel uznávaná členka sociálnej demokracie Gesine Schwan.

Dodala, že obete a ich potomkovia majú dlhšiu pamäť než páchatelia zločinov a „z historického hľadiska bude dobré aj pre nás, keď po sebe dáme veci do poriadku“.

„Reparácie nemožno spájať so súčasnými rokovaniami o gréckych splátkach, ale ako nezávislý problém a my o tom musíme diskutovať. Aj po desiatkach rokov stále existujú medzinárodné právne otázky, ktoré čakajú na vyriešenie,“ povedal Spiegelu podpredseda sociálnych demokratov Ralf Stegner.

Kancelárka Angela Merkelová však považuje svoj dlh k okupovanému Grécku za vyriešený jednorazovou splátkou 115 miliónov mariek ešte v roku 1960 a ďalšie požiadavky vlády v Aténach berie ako vydieranie.