Korunu top dodávateľa, ktorá kedysi patrila ruskej spoločnosti Gazprom, v tichosti prebral nórsky ropný a plynárenský gigant Equinor. Situácia sa zmenila, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu a ceny energií prudko vzrástli.
Nórsko teraz dodáva 30 percent plynu do eurobloku; Gazprom ešte pred vojnou vykrýval asi 35 percent dovozu plynu do Európy. Z viac ako 109 miliárd kubických metrov zemného plynu, ktoré Nórsko vlani vyviezlo do Európy, približne dve tretiny predávala spoločnosť Equinor. Také množstvo by stačilo na zásobovanie Nemecka do roku 2026.
Pokiaľ bude euroblok naďalej silne závislý od fosílnych palív, nórska produkcia bude pre celú Európu životne dôležitá. Vizibilita spoločnosti Equinor sa „dramaticky zmenila znížením tokov z Ruska,“ povedala vedúca marketingu spoločnosti Irene Rummelhoffová. „Bolo obdobie, keď nás [Európa] považovala za takmer samozrejmosť. Už to tak nie je.“
Nové postavenie spoločnosti vyvoláva otázky, či európski lídri opäť nevystavujú svoje krajiny riziku nadmerného spoliehania sa na jedného dodávateľa. Hoci je Nórsko vnímané ako stabilný obchodný partner s dlhou a konzistentnou históriou dodávok energie do Európy, rozsiahle výpadky a zvládanie problémov s údržbou, ktoré ovplyvňujú ceny energie, by mali na celý kontinent dominový efekt.
Hlavná analytička pre udržateľné financie v Nordea Bank Thina Margrethe Saltvedtová povedala, že pred piatimi rokmi sa „veľa hovorilo o zelenej transformácii a o konci ropného a plynárenského priemyslu.“ „Potom prišiel kovid, vojna na Ukrajine a teraz sa už jednoducho o tom nehovorí. Pozornosť sa obrátila na energetickú bezpečnosť."
Názor, že plyn tak skoro nezmizne, posunul Nórsko do centra diskusie o zabezpečení európskych energetických zdrojov. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, ktorý má na starosti aj klimatickú politiku v najväčšej európskej ekonomike, uskutočnil oficiálnu návštevu Osla začiatkom januára 2023. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová navštívila o dva mesiace neskôr nórsku ťažobnú oblasť Troll v Severnom mori, ktorá poskytuje desať percent zásob plynu starého kontinentu.
Keďže ceny plynu v Nórsku sú vyššie ako v Rusku, po poklese ruského exportu nastalo určité pobúrenie, že Nórsko profituje na úkor Európy. Kritika však ustúpila, keď vlády a obchodníci prijali nové trhové podmienky. Nemecký kancelár Olaf Scholz koncom apríla poďakoval Nórsku za to, že umožnilo jeho krajine stať sa nezávislou od ruského plynu „v priebehu niekoľkých mesiacov“ a ocenil ho ako „dokonalého partnera“ na zabezpečenie dodávok pre Nemecko a Európu.