Otepľovanie globálnej klímy už dnes spôsobuje značné škody vo všetkom, od rastlín a živočíchov po priemyselné aktivity. Uvádza to agentúra Bloomberg, ktorá vybrala štyri príklady na ilustráciu života vo svete s teplotným priemerom o 1,2 stupňa Celzia nad úrovňou z konca 19. storočia. V rozsiahlej analýze opisuje, ako meniaca sa klíma zasahuje jadrové elektrárne vo Francúzsku, žatvu obilia v Indii, koraly na Floride i výskyt istého amerického kôrovca.
Otepľovanie vôd a jadrové elektrárne
Ako o nástroji boja proti klimatickým zmenám sa čoraz častejšie hovorí o jadrovej energetike, tú však môže ohroziť otepľovanie vôd. Na vodu z priľahlých tokov či nádrží sa spoliehajú niektoré jadrové elektrárne využívajúce takzvaný otvorený systém chladenia. Čím je prichádzajúca voda studenšia, tým je chladenie efektívnejšie. Vypúšťanie príliš teplej vody späť do prostredia zároveň môže ohroziť vodné ekosystémy, čo je dôvod, prečo úrady vyžadujú obmedzenie výroby elektriny, keď je teplota vody nad istou úrovňou.
Ukážkou toho, čo sa môže stať pri extrémnom oteplení riek, je Francúzsko, ktoré má asi 70 percent svojej elektriny z jadrových elektrární. Štátna energetická spoločnosť EDF minulý mesiac oznámila krátke obmedzenie produkcie v jednej z nich pre vysokú teplotu vody v rieke Rhône. Nebol to prvý prípad.
Celkový vplyv horúčav na jadrovú energetiku je stále veľmi malý a novšie elektrárne často úplne obchádzajú tento faktor využívaním iných chladiacich systémov. Ide však o problém, ktorý sa deje s narastajúcou frekvenciou, povedal odborník na jadrovú energetiku z poradenskej spoločnosti BloombergNEF Chris Gadomski.
Bielenie morských koralov
Vysoká teplota vody je problémom tiež pre morské koraly, vysvetľuje Derek Manzello, ktorý vedie tím zaoberajúci sa týmito živočíchmi pri americkom Národnom úrade pre oceán a atmosféru (NOAA). Riasy žijúce v schránkach koralov ich môžu pri vyššej teplote poškodiť, koraly ich tak vylučujú pri procese označovanom ako bielenie, ktorý útesy zbavuje skoršieho sfarbenia. Ak bielenie trvá dlhší čas, korále ho neprežijú.
Pri koraloch pri pobreží americkej Floridy sa tento proces spúšťa pri oteplení vody o jeden stupeň Celzia nad priemer pre najteplejší mesiac v roku. Tento rok teplotná anomália v oblasti dosiahla tri stupne Celzia, čo je podľa Manzella nevídaný jav, ktorý dostáva koralové útesy do zóny ohrozenia".
Ohrozené jedľové lesy
Stúpajúce teploty po celom svete vedú živočíšne druhy k migrácii smerom na sever a do vyššie položených oblastí, kde hľadajú chladnejšie prostredie. Niektoré druhy ale v teple prosperujú a rozširujú podľa toho svoje pôsobiská. Príkladom je typ kôrovca, ktorý sa pôvodne vyskytoval na juhu Spojených štátov a teraz nenásytne expanduje na sever.
Roje chrobákov s latinským názvom Dendroctonus frontalis sú schopné zabíjať jedle počas niekoľkých dní a ich pôsobenie sa v minulosti odrazilo na jedľových lesoch od Texasu po Virgíniu. Keď sa týmito kôrovcami začal pred niekoľkými desaťročiami zaoberať biológ z vysokej školy Dartmouth College Matthew Ayres, výskumníci si kládli otázku, prečo sa nevyskytujú na sever od Marylandu, vzhľadom na rozsah jedľových porastov na východnom pobreží USA.
Štúdie potom ukázali, že pre daného chrobáka sú smrtiace teploty medzi mínus desiatimi a mínus 18 stupňami Celzia. Teraz, keď sú najchladnejšie dni na východnom pobreží čoraz teplejšie, si kôrovec z juhu vytyčuje teritória ďalej a ďalej na sever až po štát Maine. „Je to určitý šok, v zmysle, ´no páni, deje sa to tak rýchlo´," povedal Ayres.
Jarné horúčavy a indická pšenica
Rast teplôt sa prejavil aj na produkcii pšenice v Indii, ktorá po väčšinu posledného desaťročia každý rok stúpala. Nárast sa očakával tiež v minulom roku, potom však všetko zmenili jarné horúčavy. Tie boli výnimočné nielen vysokými teplotnými maximami, ale aj tým, kedy sa odohrali. Začali sa na konci februára, teda na indické pomery veľmi skoro, a niektoré časti krajiny podľa vlády zažili najteplejší marec od začiatku merania. Keď horúčavy v máji skončili, ich trvanie takmer dokonale kopírovalo obdobie dozrievania a zberu pšenice.
Tá rovnako ako všetky rastliny pri extrémnych teplotách znižuje mieru fotosyntézy, v dôsledku čoho vytvára menej cukru a škrobu. Tepelná záťaž začína pri indickej pšenici okolo 34 stupňov Celzia, uviedla Mariam Zacariahová z londýnskej vysokej školy Imperial College. Čím dlhšie je takýmto podmienkam vystavená, tým väčší je to problém, a s postupom času rastliny začnú umierať.
To sa stalo minulý rok, keď úrady napokon obmedzili možnosť pšenicu vyvážať, aby zabezpečili dostatočné dodávky pre domácich spotrebiteľov. Tento rok na jar India zažila novú vlnu horúčav, ako aj záplavy.
Ďalšie dôležité správy
