Pred štyrmi mesiacmi by sa Francúzsku, Nemecku a Taliansku ani nesnívalo, že podporia členstvo Ukrajiny v EÚ, no 16. júna tak lídri týchto krajín počas návštevy Kyjeva urobili, píše Timothy Garton Ash, historik a redaktor portálu The Guardian.
Ak dôjde tento týždeň počas summitu lídrov EÚ k dohode, možno by naozaj mohlo ísť o – ako to nazval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj – jedno z kľúčových európskych rozhodnutí prvej tretiny 21. storočia, súhlasí Garton Ash.
Podľa neho by to mohlo znamenať začiatok ďalšieho kola rozširovania EÚ smerom na východ, pričom by bolo rovnako významné ako prvé kolo rozširovania, ku ktorému došlo po skončení studenej vojny. Vtedy sa členmi EÚ stali krajiny od Estónska po Bulharsko.
Strategický záujem
K prijatiu Ukrajiny za kandidáta na členstvo v EÚ existujú dva dobré dôvody, konštatuje Garton Ash. Prvým je ten, že si to zaslúžila, a druhým je ten, že je to z dlhodobého hľadiska v strategickom záujme všetkých Európanov. Tento druhý dôvod je podľa historika ešte dôležitejší než ten prvý.
Okrem toho, že Európska komisia odporučila, aby Ukrajina za predpokladu, že uskutoční určité konkrétne kroky, získala štatút kandidátskej krajiny, navrhla rovnaký štatút aj pre Moldavsko, ktoré leží medzi Ukrajinou a členským štátom EÚ Rumunskom. V krajine však musí dôjsť k rozsiahlym zmenám.
Komisia takisto odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom.
Prehĺbenie spolupráce
Ak sa druhé veľké rozširovanie EÚ smerom na východ uchopí správne, EÚ by sa stala nielen väčšou, ale aj potravinovo sebestačnejšou a vojensky silnejšou, konštatuje Garton Ash a dodáva, že by takisto došlo k zvýšeniu jej potenciálu v oblasti ekonomického rastu.
Ako Európania by sme boli schopnejší brániť svoje záujmy a hodnoty, keďže sme sa ocitli medzi revanšistickým Ruskom, Čínou na vzostupe a upadajúcimi Spojenými štátmi. Podľa Gartona Asha by si toto rozširovanie takisto vyžadovalo ďalšie prehĺbenie spolupráce, keďže spoločenstvo 35 členských štátov by inak bolo nefunkčné.
Nedostatočné prehĺbenie bolo veľkým nedostatkom prvého rozširovania na východ. Jeho výsledkom bolo to, že maďarský premiér Viktor Orbán v Maďarsku zničil demokraciu, pričom tak urobil s pomocou miliárd eur z eurofondov. Vďaka podmienke jednohlasnosti v týchto otázkach sa mu počas rokovaní o novom kole sankcií voči Rusku takisto podarilo vydierať zvyšok EÚ.
Garton Ash si myslí, že z dlhodobého hľadiska by prijatie Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska pre Rusko znamenalo, že by sa konečne muselo zmieriť s tým, že o svoje impérium prišlo, a muselo by sa snažiť plniť si úlohu moderného národného štátu. Táto druhá vlna rozširovania na východ by teda bola ďalším veľkým krokom smerom k Európe, ktorá je úplná a slobodná, uzavrel historik.