Pre jeho odporcov je mäso vypestované z buniek zvierat zvrátenosťou, ktorá pripomína Frankeinsteinovo monštrum. Podľa zástancov ale ide o nástroj na záchranu planéty, pretože by mohlo výrazne znížiť spotrebu vody a emisie skleníkových plynov v živočíšnej výrobe.
Aj keby mäso vyrobené v laboratóriu nahradilo výhradne potravu, ktorou majitelia kŕmia domácich miláčikov, už tak by potreba zabíjať iné zvieratá klesla. Zavedenie tejto praktiky by ale mohlo podľa portálu Economist predstavovať existenčné riziko pre chovateľov hospodárskeho dobytka. Tí už v rôznych kútoch Európy dôrazne protestujú proti rastúcim nákladom, environmentálnym obmedzeniam a narastajúcej administratívnej záťaži.
V EÚ sa kontroverzia ohľadom kultivovaného mäsa prehlbuje. Európska komisia zvažuje, či zákaz týkajúci sa jeho predaja, dovozu a propagácie z dielne talianskej konzervatívnej vlády porušuje pravidlá vnútorného trhu. Iniciatívu podporil aj samotný taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida a jej cieľom je „zachovať ľudské zdravie“ a „potravinárske a poľnohospodárske dedičstvo“ Talianska.
Od zavedenia zákazu sa na obranu „skutočného mäsa“ postavilo ďalších 11 krajín. Delegácie z Talianska, Francúzska a Rakúska svorne tvrdia, že kultivované mäso ohrozuje „samotné srdce európskeho poľnohospodárskeho modelu“.
Čo je dôležitejšie, firmy sú ešte veľmi ďaleko od toho, aby dokázali vyrobiť plne kultivované výrobky v komerčných množstvách a za konkurenčné ceny. Výroba prvého v laboratóriu vypestovaného hamburgeru stála vyše 300-tisíc dolárov. Spoločnosti pôsobiace v tomto odvetví odvtedy čelia obrovským problémom najmä so zväčšovaním výroby a znižovaním nákladov.
Mnohé z nich sa preto preorientovali na produkciu hybridných potravín, v rámci ktorých miešajú malé množstvá kultivovaného mäsa s rastlinnými bielkovinami. Dnes sú k dispozícii najmä v Singapure, Izraeli a Amerike.