Prvý máj bol minulý rok vo Francúzsku veľkou udalosťou: Takmer milión demonštrantov vyšlo do ulíc v reakcii na nepopulárny krok prezidenta Emmanuela Macrona, aby ľudia pracovali dlhšie a odchádzali do dôchodku neskôr. Tento rok však prišlo len približne 120-tisíc ľudí, píše Bloomberg.
Zdanlivý sociálny zmier v krajine hovorí o impozantnej vyjednávacej sile pracujúcich v roku 2024. Štrajky v leteckej a železničnej doprave odbory zastavili po prísľuboch vyšších miezd, zvýšenia počtu voľných dní a skoršieho odchodu do dôchodku.
Na prvý pohľad to vyzerá ako „menej pracovať, aby ste zarobili viac“, povedal pre francúzsky ekonomický denník Les Echos nemenovaný letový dispečer. Mzdové dohody sú odhadované na desiatky miliónov eur. Vláda sa však kvôli vysokému deficitu snaží ušetriť až 20 miliárd eur tým, že dostane viac ľudí do práce.
Známky nedostatku pracovnej sily a zručností nútia spoločnosti, aby v čase historicky nízkej nezamestnanosti zrušili prémie. Výrobca pneumatík Michelin nedávno predstavil nové platy pre zamestnancov, ktoré by pre Parížana predstavovali dvojnásobok minimálnej mzdy vo výške približne 21-tisíc ročne.
Uprednostňovanie viac času pred väčšími peniazmi je v krajine s 35-hodinovým pracovným týždňom hlboko zakorenené, ale demografický pokles a zaostávajúca produktivita tento model popierajú.
Francúzsko má zo všetkých 38 členských štátov OECD štvrtú najvyššiu sadzbu dane zo závislej činnosti ako podiel na celkových nákladoch práce. Rizikom v súčasnosti je, že ekonomický rast a dopyt po pracovnej sile ochabujú, a to práve v momente, keď sa E. Macron pokúša spustiť novú vlnu reforiem, aby prinútil viac ľudí pracovať. Zatiaľ čo Francúzsko je pre zahraničných investorov atraktívnejšie ako kedysi, generálni riaditelia opäť reptajú na mzdové náklady v porovnaní s jeho susedmi.
S rastúcou krajnou pravicou v prieskumoch verejnej mienky by tohtoročné ticho na pracovnom trhu mohol byť tichom pred búrkou, uzatvára Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
