Bolo to 26. septembra, keď dozorcovia v budove E otvorili 90 ciel a kľúče od nich odovzdali ich 184 obyvateľom. Riaditeľka nápravného zariadenia priznáva, že ju oblieval studený pot. K projektu Respecto, ktorý Léa Poplinová nosila v hlave už pár rokov, ju inšpirovali programy uskutočňované v Španielsku a vo väznici Mont-de-Marsan na juhozápade Francúzska.

V princípe ide o „zmluvu“, ktorá ponúka väzňom určité „výhody“ (cely otvorené počas dňa, voľný prístup do spŕch a na športoviská) výmenou za „povinnosti“ (budíček o 7:30, kurzy občianskej výchovy, upratovanie...).

Výsledkom je pokles násilností a hrubého porušovania pravidiel, ktoré postihujú nápravná zariadenia.

„Keď som hovorila, že by som to chcela urobiť v Villepinte, považovali ma za blázna a samovraha,“ usmieva sa mladá riaditeľka.

Šedivé múry sú minulosťou

Pravdou je, že obrázok za piatimi ťažkými dverami väznice zďaleka nie je ružový: žije tu 1 082 trestancov, hoci kapacita je 587 miest, priemerný vek je nižší ako 30 rokov a miešajú sa tu odsúdení zločinci s väzobne stíhanými. Niektorí recidivisti sú tu po piatykrát.

Pri vchode do budovy E sa pach dezinfekcie mieša s vôňou po čerstvom maľovaní. Predchádzajúcu šeď vystriedala svietivo ružová, oranžová a žltá. „Zmenila sa celá filozofia, až po farbu múrov,“ konštatuje L. Poplinová.

Na chodbách sa odohráva tanec pobehujúcich mladíkov s kľúčmi na krku. Niektorí odchádzajú z dielní, iní sa pridávajú ku „kolegom“ na športovisku, aby si zahrali basketbal, alebo posilňovali.

Villepinte : cellules ouvertes pour 180 prisonniers « Respecto » https://t.co/xEC3sJ6Yp1

— Le Parisien | 93 (@LeParisien_93) 25. septembra 2016

Karim, ktorý už desať mesiacov čaká na súd, rozpráva, že zmizla predchádzajúca podráždenosť. „Nič také tu nevidieť. Predovšetkým sa zlepšili vzťahy s dozorcami: už sa na ne nepozeráme ako na tých, ktorí nám odopierali sprchu, alebo nás zamykali,“ popisuje 29-ročný muž, ktorý bol predtým v cele zatvorený po 22 hodín každý deň.

Tešia sa aj dozorcovia

„Videli ste peklo? Videli ste raj? Prešiel som z jedného do druhého,“ potvrdzuje s úškľabkom jeden z dozorcov. Predtým sa tunajším trestancom hovorilo „nezvládateľní“, teraz sa hrajú na ihrisku a ostatní väzni, prilepení k oknám, ich sledujú.

Počas troch týždňov sa čakací zoznam na zaradenie do projektu rozšírili z dvadsať na viac ako sto mien. Riaditeľka ubezpečuje, že v konečnom dôsledku násilie pokleslo v celom zariadení, pretože uchádzači o zaradenie do projektu sa dva mesiace nesmú dopustiť vážneho porušenia pravidiel. Zo zapojenia do Respecto sú vylúčení „ostro sledovaní väzni“ a zadržaní teroristi.

„Všetci hrajú hru. Majú kľúč od cely, ale vedia, že nad hlavou im visí Damoklov meč,“ vysvetľuje dozorca.

Platí nulová tolerancia

Počas prvého týždňa bolo deväť väzňov vylúčených z projektu kvôli „držaniu zakázaných predmetov“ a hrubosti. Platí „nulová tolerancia“, upozorňuje riaditeľka, ktorá nastavila systém cukru a biča, kladných a záporných bodov, s návštevami v hovorni a s prilepšením v jedálnom lístku.

Myšlienka nespočíva len v tom, že sa väzni zabavia, ale v „príprave na odchod“, tvrdí riaditeľka väzenskej služby v regióne Marie-Rolande Martinsová. „Sú to (väzni) nezrelí ľudia, ktorí trávia čas v schodiskových šachtách. Musia sa naučiť naplniť si život inak ako porušovaním zákona a tiež sa naučiť povedať nie,“ vysvetľuje v narážke na hrozbu radikalizácie.

Tvárou v tvár idylke v bloku E vzniká otázka, čo s ostatnými väzňami a dozorcami v „pekle“ zvyšku väznice?

„Nejde o oddelenie ovečiek od vlkov,“ ubezpečuje riaditeľka a dodáva, že ak experiment dospeje k presvedčivým výsledkom, zváži premiešanie tímov. Aby sa aj ďalší dozorcovi dostali do „raja“.