Ekonóm Angus Deaton, syn baníka narodený v Škótsku, strávil polstoročie stúpaním na vrchol kariérneho rebríčka. Za svoju analýzu spotreby, chudoby a blahobytu získal v roku 2015 Nobelovu cenu. Emeritný profesor Princetonskej univerzity vydáva teraz novú knihu s triezvym názvom Ekonómia v Amerike (Economics in America), informuje Bloomberg.
Tvrdí v nej, že ekonómovia a ich neustále zameriavanie sa na trhy a efektívnosť, ako aj ich dogmatické trvanie na teóriách (aj keď boli vyvrátené), rozhodujú o živote a smrti miliónov ľudí. Kniha, ktorá vychádza 3. októbra, už vyvolala rozsiahlu diskusiu.
A. Deaton (77) si v nej podal Larryho Summersa, bývalého ministra financií USA a prezidenta Harvardovej univerzity. Tvrdí síce, že zostáva jeho priateľom a že ho stále považuje za úžasného ekonomického mysliteľa, no zároveň on a ďalší vplyvní ekonómovia podľa autora knihy pomohli položiť základy ázijskej finančnej krízy z konca deväťdesiatych rokov, ako aj globálnej finančnej krízy v roku 2008 tým, že bezohľadne prispeli k zmierneniu obmedzení toku špekulatívneho kapitálu po celom svete.
Toto obvinenie predkladá v kapitole „Je ekonomické zlyhanie zlyhaním ekonomiky?“ „Považujem ho za najlepšieho a najbystrejšieho z mojej generácie ekonómov, niekoho, komu sme sa všetci chceli podobať. Jeho názory sa teda nelíšia od tých, ktoré som zastával aj ja,“ hovorí napriek tomu A. Deaton o L. Summersovi, ale pripomína, že jeho názory sa zmenili.
Skôr ľavicové tvrdenie
L. Summers, označuje Deatonove obvinenia skôr za „ľavičiarske tvrdenie než serióznu analýzou“, pričom poukazuje na to, že ázijská finančná kríza sa odohrala ešte predtým, ako sa stal ministrom financií. „Nikto nemôže byť spokojný s tým, kde sme boli alebo kde sa nachádzame, pokiaľ ide o otázky finančnej stability, ale zaškatuľkovať to do toho, či sú všetky obmedzenia dobré, alebo zlé, je pre ekonóma Deatonovej veľkosti nedôstojné,“ uviedol v e-maile zaslanom Bloombergu.
Nositeľ Nobelovej ceny však primárne nekritizuje L. Summersa. Najdôležitejšie je podľa neho, že disciplína v ekonomike „sa odpútala od svojho správneho základu, ktorým je štúdium ľudského blaha“. Tvrdí, že je to v posledných desaťročiach pre americkú pracujúcu triedu otázkou života alebo smrti. Verí, že jednou z hlavných príčin problémov je nadšenie ekonómov pre globalizáciu a dôraz na neobmedzený pohyb tovaru, kapitálu a pracovných miest. „Nemôžete neustále myslieť na obchodnú politiku a na peniaze,“ hovorí A. Deaton. „Sú to duše ľudí a ich spoločenstvá a kostoly“ a ich životy, ktoré sú ohrozené, keď dôjde k premiestneniu pracovných miest.
Vedci „v týchto dňoch všetci píšu o tom, ako Amerika víťazí, rastie. Európa stagnuje,“ hovorí škótsky ekonóm. „A predsa viete, že priemerná dĺžka života v Amerike klesá a ľudia sa zabíjajú. To sa v Európe nedeje.“
V novom dokumente publikovanom 28. septembra A. Deaton a jeho manželka Anne Caseová dokumentujú rozdiel v očakávanej dĺžke života medzi absolventmi vysokých škôl a zvyškom populácie, ktorý sa s pandémiou len zväčšil. V roku 1992 žili absolventi vysokých škôl v priemere o 2,6 roka dlhšie ako tí, ktorí nemali bakalársky titul. Do roku 2019 sa rozdiel viac ako zdvojnásobil na 6,3 roka. V roku 2021 to bolo 8,5 roka.
Odbory sú dôvod na optimizmus
A. Deaton vidí určité zmeny v ekonomickom prostredí Spojených štátov, ktoré mu dávajú dôvod na optimizmus. V rámci toho najmä znovuzrodenie amerického odborového hnutia, pričom štrajk v podaní odborového združenia United Auto Workers, ktorý práve prebieha, je podľa neho dobrá vec. Poukázal na boj za lepšie pracovné miesta a platy, ktoré sú v mnohých častiach USA veľmi potrebné.
Ekonóm ešte zdôraznil, že súčasná diskusia o hospodárskej politike je poháňaná ideológiou. Či už ide o minimálnu mzdu, údaje o chudobe, zdravotnú starostlivosť, potrebu fiškálnych stimulov v reakcii na krízu alebo iné problémy. „Ekonomika je ako darwinovská evolúcia, kde je presvedčenie ľudí podporené ich politickou ideológiou,“ píše A. Deaton vo svojej novej knihe.
Pre Deatona je však základný problém ekonómie obojstranný: Či ide o konzervatívcov, alebo progresívnych ľudí, väčšina ekonómov meria ľudský blahobyt v peniazoch. A tým obchádzajú všetky ostatné veci, na ktorých záleží; od dobrého zamestnania až po dôstojný život vo fungujúcej komunite v demokratickej spoločnosti. Ekonómovia „potrebujú opustiť našu výhradnú fixáciu na peniaze ako na mieru ľudského blaha,“ uzatvára A. Deaton.
Ďalšie dôležité správy
