Fiškálna reakcia vlád v eurozóne na ruskú inváziu Ukrajiny podporuje ekonomiku a dočasne mierne znižuje infláciu, uviedla vo svojej správe Európska centrálna banka (ECB).

Pozitívny vplyv fiškálnych opatrení na rast ekonomík v eurozóne bude silnejší v tomto roku, v roku 2023 bude slabnúť a ich vplyv na infláciu sa otočí. Podľa ECB by vlády mohli vynakladať prostriedky aj efektívnejšie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Bloomberg.

Krajiny eurozóny schválili podporné opatrenia v hodnote 0,9 percenta ich hrubého domáceho produktu. Ide predovšetkým o opatrenia na zmiernenie prudkého nárastu cien energií. V tomto roku by ich pozitívny vplyv na rast mal predstavovať 0,4 percentuálneho bodu. Infláciu by mali predovšetkým prostredníctvom obmedzenia zdražovania energií spomaliť o 0,1 bodu, uviedli autori správy.

Fiškálne stimuly tiež podporujú v krátkodobom horizonte spotrebu fosílnych palív a len minimálne priamo prispievajú k prechodu na zelenú energiu. Preto by sa v budúcnosti mali sústrediť na podporu obmedzenia využívania fosílnych palív a zníženia závislosti od ruských energií.

Ďalšie dôležité správy

WA 49 archív Mníchov - Na archívnej snímke z 30. marca 2022 bankovky v nominálnej hodnote 50, 100, 200 a 500 eur sú položené na stole v Mníchove.  Inflácia v eurozóne sa marci zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 % po náraste o 5,9 % vo februári, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Motorom inflácie bol prudký nárast cien energií, ktoré vyskočili o 44,7 %. FOTO TASR/AP
 

FILE - Euro banknotes lie on a table in
Neprehliadnite

Miera inflácie v eurozóne zrýchlila na rekordných takmer 9 percent