Diskusia o verejných financiách, o pohľade na nedávno schválený štátny rozpočet aj o tom, ako sa implementujú výdavkové limity boli obsahom utorkového stretnutia prezidentky SR Zuzany Čaputovej s predstaviteľmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Po stretnutí o tom informoval predseda RRZ Ján Tóth.
Fiškálna rada od schválenia rozpočtu na tento rok vlani v decembri upozorňuje, že nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Ministerstvo financií v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období vo februári 2023.
Rozpravu by mali otvoriť v najbližších dňoch
„My si naďalej myslíme, že tie staré výdavkové limity platia, ale to nie je také dôležité. Dôležité je, aby nové výdavkové limity, tak ako to predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, boli diskutované a prípadne schválené v parlamente. Aby sa mohla spustiť celá implementácia výdavkových limitov, a aby ich aj štátny rozpočet potom rešpektoval,“ podčiarkol Tóth s tým, že rozprava v Národnej rade SR k tejto téme by mala byť otvorená už v najbližších dňoch.
Pripomenul, že ak by parlament neschválil nové výdavkové limity, mali by platiť tie pôvodné z februára minulého roka, ktoré sú pre vládu oveľa prísnejšie. Zároveň môže vláda po schválení súčasného návrhu v parlamente požiadať o aktualizáciu limitov. „My vieme vo veľmi rýchlom čase aktualizovať tieto výdavkové limity o príjmové opatrenia, ktoré boli prijaté a ktoré prirodzene navyšujú úroveň výdavkov, ktoré vláda potom môže použiť,“ avizoval Tóth.
Musí byť vôľa zo strany vlády a parlamentu
Hlavným cieľom výdavkových limitov aj všetkých ďalších fiškálnych pravidiel je zabezpečiť návrat k udržateľným verejným financiám, zdôraznil člen RRZ Martin Šuster. Podľa neho stále existuje priestor úpravou rozpočtu a niektorých ďalších zákonov zaviesť výdavkové limity do rozpočtu už v tomto roku. Musí na to však byť vôľa zo strany vlády a parlamentu.
„Kým v súčasnosti máme verejné financie v stave vysokého rizika, tak práve s pomocou dodržiavania výdavkových limitov sa vieme v horizonte desiatich až dvanástich rokov dostať do stavu, že by verejné financie boli úplne bez rizika. A možno v horizonte štyroch až šiestich rokov sa vieme dostať aspoň do stavu, že namiesto súčasného vysokého rizika budeme v nízkom riziku, a to by nás dostalo z tej takzvanej gréckej cesty na oveľa bezpečnejšiu cestu,“ priblížil Šuster.
Myšlienku, že by výdavkové limity namiesto RRZ počítalo ministerstvo financií a rada by iba kontrolovala ich dodržiavanie, šéf RRZ nepodporuje. „Z nášho hľadiska by to mohol byť určitý konflikt záujmov, pretože výdavkové limity majú byť záväzné pre vládu, a tým pádom by mohli byť počítané skôr nezávislou treťou stranou,“ argumentoval Tóth.
Ďalšie dôležité správy
