Nájdu sa aj takí, ktorí si prvé kroky na záchranu podnikov pochvaľujú. „Osobne ma príjemne prekvapilo ako rýchlo dokázala nová vláda zareagovať. Na prvý pohľad vyzerajú opatrenia pre malé firmy a živnostníkov pomerne rozumne, či budú dostatočné ukáže až čas,“ tvrdí napríklad Martin Melíšek, ekonomický riaditeľ spoločnosti Softec.
Ďalší ale vyzývajú, že kríza nás ešte len čaká a práve prijaté opatrenia na záchranu podnikateľov sú len prvým krokom. Vláda by mala systematicky pracovať aj na ďalších alternatívach, ktoré by krachujúce firmy pomohli živiť aj v ďalších mesiacoch po kríze. A to bez ohľadu na to, či ide o výrobu automobilov či cestovný ruch a gastronomické služby.
Mnohí sa zhodujú, že by pomohlo skrátenie pracovného času. „Veľmi by nám pomohlo uzákonenie možnosti zaviesť skrátený pracovný čas jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa,“ tvrdí pre TREND Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich.
Ako na balík opatrení reagujú šéfovia spoločností? TREND sa pýtal nasledujúce tri otázky:
1. Ako vnímate opatrenia vlády na pomoc podnikateľom?
2. Kde vidíte do budúcna najväčšie hrozby plynúce z krízy okolo pandémie koronavírusu?
3. Aké ďalšie opatrenia by sa mali prijať?
Daniel Kollár, generálny riaditeľ ČSOB
1. Budeme si musieť počkať na detailnejšie znenie, aby sme to mohli jednoznačnejšie posúdiť tieto opatrenia. Ale je to naozaj takzvaná prvá a veľmi dôležitá pomoc podnikateľom, ktorá si bude vyžadovať ešte ďalšie kroky, aby bola naozaj efektívna a komplexná. Vrátane riešení pre veľké podniky, ktoré museli prerušiť svoju prevádzku nie pre nariadenie, ale pre nízky, až žiadny dopyt. Ak sa nebude dariť im, nebude sa dariť ani zvyšku ekonomiky.
Veľmi dôležité bude teraz rýchle sprocesovania systému pomoci, aby sa k podnikateľom a zamestnancom nedostala päť minút po dvanástej. A treba byť určite pripravený aj na scenár, že bude možno nevyhnutná plošná a okamžitá pomoc, aj za cenu že nebude až tak adresná.
2. V rámci adresnej pomoci je naozaj dôležité to, aby kvôli administratíve pomoc neprišla neskoro, a tiež to, aby systém nevytváral priestor pre špekulantov. Veľmi pozorne sa treba pozerať aj na nevyhnutnosť, no zároveň obmedzené možnosti úverovania bánk, spolu s celkovou stabilitou. Ich úloha bude pri reštartovaní ekonomiky mimoriadne dôležitá.
No bankový sektor ešte pred príchodom tejto pandémie a s tým súvisiacou krízou, ohrozoval bankový odvod. Teraz je toto riziko ešte väčšie a navyše, je v príkrom rozpore s inými, aktuálne predstavovanými opatreniami na podporu ekonomiky a obyvateľstva. Okrem zníženej schopnosti úverovať firmy aj nedostatočnou schopnosťou úverovať logicky rastúce potreby financovania dlhu štátu, nevyhnutného na zabezpečenie opatrení na riešenie krízy.
3. Na krízu ako je táto, sa nedá nijako pripraviť. Vypnutie ekonomiky, akého sme svedkami dnes, nemá (našťastie) v posledných dekádach obdoby. Osobne si preto neviem predstaviť ako inak by sa na to do budúcnosti dalo pripraviť, než vysokou úrovňou zdravotníctva a nízkou úrovňou zadlženia štátu.
Miroslav Šulek, šéf závodu LEONI Slovakia
1. Opatrenia vlády sú dobré, ale vzhľadom na automobilový priemysel sú nedostatočné. Keď naša krajina a väčšina firiem pracuje v automotive, tak vláda by mala prijať mimoriadne opatrenia len pre tieto firmy. Veď tie tvoria najväčší podiel na vytváraní HDP. Nakoniec aj štátne podniky bez automotive budú mať obrovské straty. Vláda by mala viac komunikovať a koordinovať opatrenia aj s vyspelými krajinami EÚ.
3. Jednoznačne „Kurzarbeit“ podľa vzoru Nemecka, by pomohla okamžite. Vo firmách sa uvažuje už o skrátení pracovného času. Avšak ešte sme nepočuli nič o skrátení času a znížení nákladov v štátnej sfére. Najväčšie hrozby budúcnosti vidím v oblasti pracovnej sily. V prípade, že nebude pracovná sila, nebudeme vedieť v požadovaných časoch naštartovať znova výrobu.
Ján Bača, hovorca oceliarní U.S. Steel Košice
1. Doteraz prijaté opatrenia totiž zatiaľ nepokrývajú problémy, ktoré stoja pred veľkými priemyselnými firmami. Trpezlivo čakáme, pretože vidíme, že prebieha komunikácia medzi zamestnávateľmi a ministerstvami a potom očakávame rázne kroky.
Miro Pomšár, šéf spoločnosti Resco
1. Kroky vlády vnímame ako nutné a vyvážené. Z ekonomického pohľadu sa vláda správne postavila na stranu firiem. Podporiť by sa dalo občanov aj priamo, ale firma je viac ako prenájom, stroje a jednotlivci. Sú to zohraté skupiny ľudí, ktorí spolu efektívne fungujú. Všetkých, ktorí teraz hibernujú, o mesiace môže preskočiť konkurencia. Keď niet čo vyrábať, opravujme, zlepšujme, upratujme a v neposlednom vzdelávajme sa.
3. Paralýzu vyvolanú strachom z budúcnosti vidím ako najväčší problém.
Ladislav Molnár, Generálny riaditeľ firmy SAM - Shipbuilding and Machinery
1. Opatrenia vnímam, ako možno účinné v oblasti udržania zamestnanosti v krátkodobom horizonte. Je to určitý vankúš, ktorý je schopný utlmiť prudký pád, aj to len pre malé podniky a živnostníkom.
2. Ako najväčšiu hrozbu vidím absenciu vízie a plánu vlád EU na ozdravenie ekonomík a na zvýšenie investičnej chute spoločností po zvládnutí epidémie. Samozrejme, za ešte väčšou hrozbou je nezvládnutie epidémie v dohľadnej dobe, ale na to nechcem ani pomyslieť. Nasledovné kroky by mali byť barlou, ktorá nám pomôže sa postaviť v pokrízovom období. Hlavne by mali smerovať k rýchlej a efektívnej podpore investícii v celej EU.
Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich
1. Opatrenia vlády pomôžu najmä menším firmám a živnostníkom. Nejasné sú pre nás podmienky pre poskytnutie podpory v prípade poklesu tržieb (opatrenie číslo 2), avšak predpokladám, že naša spoločnosť zrejme nebude spĺňať kritéria pre jej poskytnutie. V súčasnosti pociťujeme výrazný pokles dopytu po našich produktoch, t.j. naši obchodní zástupcovia sú málo vyťažení, napriek tomu, vzhľadom na dlhé dodacie termíny našej techniky (cca dva mesiace), výpadok tržieb pocítime až neskôr. Veríme však, že opatrenia pomôžu našim zákazníkom, ktorí sa vďaka nim z krízy spamätajú skôr a svojimi objednávkami pomôžu zotaviť sa aj nám.
3. Veľmi by nám pomohlo uzákonenie možnosti zaviesť skrátený pracovný čas jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa (Kurzarbeit).
Maroš Ďurik, výkonný riaditeľ Across Private Investments.
1. Z dnešného pohľadu sa zdajú opatrenia v poriadku. Sú adresné a určené tým, ktorých táto situácia najviac postihla. Keďže vláda nazvala tieto opatrenia ako „Prvú pomoc“, myslím, že budú nasledovať aj ďalšie balíčky s číslovkami druhá a tretia. Viac ich, dúfam, nebude potrebné prijať.
2. Bude chvíľu trvať, kým sa bežné veci (ktoré boli samozrejmé) ako napríklad futbalový zápas, koncerty, návšteva kina alebo amatérske bežecké preteky dostanú naspäť do starých koľají. Ľudia budú zrejme menej cestovať a v prvom momente sa budú snažiť dobehnúť zameškané, najmä v práci. Ak všetko pôjde hladko, k normálu sa vrátime asi až v septembri.
3. Každá koruna bude štátu dobrá - určite by sa mala vláda zamerať na zalátanie dier, ktorými prichádzajú verejné financie o desiatky či stovky eur. Vláda by sa mala pozrieť na DPH (model, ktorý je v Českej republike, by bol super), po vzore druhého dôchodkového piliera by mala zreformovať zdravotné poisťovne (aby sa nestrácali verejné zdroje), dôsledne kontrolovať verejné obstarávania a v maximálnej možnej miere využiť a čerpať eurofondy (samozrejme, efektívne).
Juraj Forgács, riaditeľ spoločnosti Fumbi
1. Opatrenia sú primerané okolnostiam.
2. Najbližšou hrozbou je kolaps ekonomiky v podobe reťazových bankrotov. To sa pravdepodobne podarí zastaviť masívnym zadlžením. Keďže však už teraz je verejný dlh vo veľa štátoch príliš vysoký, bude to vo finále viesť k tak rozsiahlemu výkupu dlhopisov centrálnymi bankami, že môžeme hovoriť o inflačnom financovaní štátov. Preto v dlhodobom horizonte je už v stávke dôvera v štátne peniaze.
3. Podľa mňa globálna ekonomika potrebuje ako tretí pilier popri štátoch a korporáciách aj globálnu P2P spoluprácu. To vyžaduje vytvoriť akceptované pravidlá pre kryptomeny, tak aby globálny platobný styk nebol závislý na bankových sprostredkovateľoch, ktorí sú prví ohrození v čase krízy.
Michal Huťan, advokát CMS
1. Je nevyhnutné prijať v krátkom čase opatrenia, ktoré znížia negatívne dopady na našu ekonomiku. Malé a stredné firmy, či živnostníci tvoria viac ako dve tretiny na zamestnanosti. Preto prvé prijaté kroky považujem za pozitívne, i keď niektoré z nich bude potrebné ešte doprecizovať a taktiež očakávam, že slovenská vláda bude postupne prijímať aj ďalšie podporné opatrenia.
2. Azda najväčšou hrozbou je neistota, ako dlho bude svet bojovať s pandémiou koronavírusu. Čím dlhšie pandémia potrvá, tým horšie budú ekonomické dopady. Je preto nevyhnutné, aby sme všetci dodržiavali všetky nariadenia a odporúčania odborníkov a našich autorít a aj našou aktivitou sme čo najviac skrátili trvanie pandémie.
3. Z informácií, ktoré máme, je vidieť, že štáty neboli dostatočne pripravené na podobnú krízu. Krajiny nemali dostatok zásob zdravotníckych pomôcok, či nemali dostatočné kapacity v zdravotníckych zariadeniach. Do budúcnosti by bolo vhodné zabezpečiť investície do zdravotného a sociálneho systému.
Rovnako je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu ekonomiky tak, aby sme neboli závislí od jedného sektora. Všetci teraz vidíme, že vypnutie automobilového priemyslu znamená obrovský výpadok pre našu ekonomiku. Ako pred 10 rokmi, aj po tejto kríze by sme mali využiť potenciál slovenskej vedy a výskumu a zabezpečiť jej dostatočný rozvoj.
Ivan Ikrényi, partner Ikrényi & Rehák
1. To, že sú opatrenia nesystémové, je vzhľadom na súčasnú situáciu akceptovateľné. Bez ohľadu na to ich považujem za sklamanie. Štát sa snaží chaoticky riešiť len niektoré typy firiem, pritom súčasnou situáciou sú zasiahnuté všetky. Takýto typ opatrení dokáže na prechodné obdobie pár mesiacov riešiť výpadky miezd a snáď aj finančných tokov, ale z dlhodobého hľadiska sú tieto opatrenia neudržateľné.
2. Ak štát okamžite nepristúpi k opatreniam, ktoré budú z dlhodobého hľadiska znižovať daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov a celkovo zjednodušovať a zlacňovať podmienky podnikania ako takého, po skončení tohto niekoľkomesačného výpadku budú musieť zamestnávatelia aj tak masovo prepúšťať, pretože hrozí radikálny pokles odbytu tovarov a služieb, druhotná platobná neschopnosť a budúci rok aj deflácia.
3. Štát by sa mal okamžite začať venovať príprave opatrení na obdobie bezprostredne naväzujúce na skončenie pandémie.
Jozef Semančín, advokát a riadiaci partner Semančín & Partners
1. Vnímame ich pozitívne a ako logický a nevyhnutný krok. Dopady krízy najmä na malé a stredné spoločnosti (ktoré nemajú schopnosť si vytvoriť veľké rezervy na prekonanie krízy) môžu byť zásadné. Na jednej strane tieto spoločnosti majú významný výpadok príjmov a na druhej strane náklady na rovnakej úrovni.
Aj tento dočasný a krátky výpadok príjmov môže spôsobiť, že spoločnosť, ktorá funguje 20 rokov, kvôli štyrom/šiestim mesiacom skolabuje. Jednoducho, menšie a v niektorých prípadoch aj stredné firmy, nebudú schopné krízu bez pomoci vlády prekonať.
2. Trh, vrátane podnikateľov, zamestnancov ale aj spotrebiteľov, nemá rád neistotu a má tendenciu v krízach reagovať unáhlene (prepúšťanie, obmedzenie spotreby, zbytočné konkurzné konania atď.). Chýba právna úprava, ktorá by inštitucionalizovala postoj štátu k podnikateľom, spotrebiteľom a zamestnancom v čase krízy. Manuál, ktorý by určoval, aké opatrenia a za akých podmienok vláda urobí, s analýzou negatívnych a pozitívnych dopadov. Vláda by postupovala podľa tohto manuálu a nemusela prijímať opatrenia ad hoc v krátkom čase.
3. Jasne definovať, ideálne v osobitnom zákone, aký bude postoj vlády v kritických situáciách a aké politiky bude realizovať bez ohľadu, či je modrá, červená alebo zelená. Ak podnikatelia, zamestnanci a spotrebitelia môžu očakávať pomoc od štátu v krízových situáciách za jasne a vopred stanovených podmienok a tú aj dostanú, pomôže im to preklenúť náročne obdobie a trh a ekonomika sa upokoja.
Nie je možné očakávať prijatie takéhoto zákona od akejkoľvek vlády v priebehu 10 dní od jej kreovania. Zo strednodobého hľadiska to však bude nevyhnutné.
Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne Kooperativa
1. Určite je správne, že vláda prijíma opatrenia pre všetky skupiny obyvateľov vrátane podnikateľov. Osobne však nevidím správne, aby sa robili rozdiely medzi zamestnancami malých, stredných alebo veľkých podnikov. Za všetkých totiž zamestnávatelia odvádzajú dane aj odvody v stanovenej výške aj čase.
Preto podľa môjho názoru treba rovnakým metrom podporiť opatreniami všetkých postihnutých zamestnávateľov, aby zostali zabezpečené pracovné miesta a schopnosť podnikov produkovať v čase po kríze. Limity na firmu nie sú v poriadku, zoberme si príklad z iných krajín EU, námetov je dosť. Zamestnávatelia by mohli čiastočne prispieť podľa možností nariadením alikvotnej povinnej dovolenky, resp. nedočerpanej dovolenky z minulého roku.
Za poisťovne môžem povedať, že aj v čase krízy/pandémie si plnia svoje povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv a služby prispôsobujú situácii v rámci ochrany zdravia klientov aj zamestnancov. Bohužiaľ, opatrenia majú za následok pokles nového obchodu v druhej polovici marca o viac ako 50 percent, čo sa v budúcnosti odrazí v zhoršenom hospodárení. Pritom v čase neistoty práve poistenie poskytuje jednu z mála životných istôt.
Živelné katastrofy ako povodne, víchrice, požiare zo sucha si totiž nevyberajú a neberú ohľad na pandémiu, rovnako ako aj iné zdravotné problémy alebo kriminalita, ktoré sú poistením pokryté, neklesajú v čase pandémie. Verím, že sa nebude opakovať situácia z rokov 2008-2012, kedy množstvo klientov zbytočne unáhlene a predčasne ukončovali svoje poistné zmluvy a stratili jedny z mála istôt v čase neistoty.
2. Dopady pandémie budú veľké a skôr či neskôr zasiahnu všetky oblasti nášho života. Dnes už vidíme dopady v odvetviach krátkej spotreby, v blízkej budúcnosti to bude vidieť v oblastiach strednej a dlhšej spotreby. Veľmi záleží na tom ako dlho bude situácia s obmedzeniami trvať. Postupne sa totiž prelieva z kontinentu na kontinent a záleží, kedy strach a obavy pominú úplne všade.
Za každý mesiac môžeme predpokladať 3-4 mesiace zotavenia, dôležité budú aj opatrenia významných centrálnych bánk.
3. Včasné a účinné opatrenia aj s obmedzujúcimi následkami a dopadmi v postihnutých regiónoch pod dohľadom a kontrolou nielen lokálnej, ale aj svetovej zdravotníckej organizácie. Celý svet by sa mal zamyslieť nad vypracovaním takýchto scenárov v každej krajine, regióne, kontinente. A samozrejme prevencia a osveta sú účinnými faktormi, ktoré môžu eliminovať vznik podobných pandémii.
Martin Melíšek, ekonomický riaditeľ spoločnosti Softec
1. Osobne ma príjemne prekvapilo ako rýchlo dokázala nová vláda zareagovať. Na prvý pohľad vyzerajú opatrenia pre malé firmy a živnostníkov pomerne rozumne, či budú dostatočné ukáže až čas. Bohužiaľ veľkých firiem sa opatrenia zatiaľ nedotýkajú, čo je ich hlavný problém.
2. Za najväčšiu hrozbu by som považoval, keby súčasné uzatváranie jednotlivých štátov Európy pokračovalo aj po odznení epidémie.
3. Týmto problémom sa predísť nedá, tie budú a vláda ich môže len zmierniť, aj to len za cenu vysokého zadlženia. Určite bude potrebná pomoc aj veľkým firmám, len jej forma a rozsah bude závisieť od dĺžky obmedzení.
Peter Vetrák, Dražobná spoločnosť
1. Myslím, že vláda pracuje so všetkými možnosťami, ktoré má k dispozícii, pričom verí, že pripravuje aj ďalšie opatrenia. Tvrdiť v dnešných časoch, že niečo by sa mohlo spraviť inak alebo v minulosti sme si mali vytvoriť rezervu, asi nemajú veľký zmysel iba ak poučenie do budúcna. Zadĺženie štátu na oltár súčasnej záchrany a predchádzania horšiemu scenáru je nevyhnutnosť a v tomto smere je tak z môjho pohľadu otázny rozsah opatrení, v ktorých sa mi zdá, že sa veľmi napamätalo na veľkých zamestnávateľov. Dôležité však budú nielen tieto ale všetky ďalšie opatrenia vlády a reformy, ktoré nebudú určite populárne.
2. Opatrenia slúžia na okamžité riešenie krízového stavu, t.j. akonáhle pominie ich účinok problémy zostanú. Vzhľadom na čas, ktoré má vláda na rozhodovanie o krízových opatreniach týmto opatreniam nemá zmysel teraz niečo vyčítať, skôr by mal získaný čas slúžiť na poriadne reformné a systémové opatrenia, ktoré ako jediné podľa mňa situáciu na dlhšie obdobie stabilizujú.
3. Ak by sa takáto situácia zopakovala v horizonte päť rokov zvládli by sme ju podstatne ťažšie, pretože na to nebudeme mať ani tie prostriedky čo dnes. Chcem tým povedať, že reálne zotavenie môže byť dlhé a treba by ho využiť na to aby sa zanechala pre budúce vlády väčšia rezerva, s ktorou sa iným štátom „dýcha“ zjavne ľahšie ako nám.
Maroš Ovčarik, riaditeľ Partners Investments
1.Vzhľadom na to, že vláda je tu týždeň, rýchle sú. Dostatočné zatiaľ nie, predpokladám, že opatrenia budú mať širší záber a postupne sa dotknú napríklad aj väčších firiem. V tomto prípade platí dvojnásobne, kto rýchlo dáva, dva krát dáva.
2.V prudkom prepade ekonomiky a výraznom oslabení mnohých sektorov ekonomiky, hlavne služieb. V prvotnej aj druhotnej platobnej neschopnosti firiem. V jej dopade aj na finančný sektor, stabilitu bánk, podiel nesplácaných úverov.
3.Súčasná situácia vytvorila priestor pre naštartovanie mnohých dôležitých reforiem. Verím, že teraz vláda nebude musieť vysvetľovať, prečo sú reformy dôležité, ale, že mali byť spustené už dávno.
Peter Stadler, riaditeľ Wealth Effect Management
1.Na prvý pohľad sa zdajú rýchle a dostačujúce, kľúčové však bude to, ako rýchlo sa podnikateľom reálne poskytnú. Musí to byť rozhodne čím skôr. Pokiaľ bude potrebné na získanie primoc vysoká byrokracia a jej podmienky sa tak sťažia, minú sa účinkom. Na druhej strane si podnikatelia pri uplatnení príspevkov uvedomia to, ako reálne deklarovali svoje dane a odvody štátu.
2.Sú to rozhodne dva aspekty, kúpyschopnosť obyvateľstva a tzv. nastavenie hlavy, ktoré budú do veľkej miery ovplvvňovať naďalej média, čo sa prenesie do toho, či sa ľudia budú, alebo nebudú báť cestovať a viesť sociálny život ako predtým.
3.Konkrétne krízové opatrenia, ktoré budú vychádzať z predošlých pandémií. Osobne si myslím, že je v týchto časoch skôr dôležite maximalizovať úsilie na ochranu starších a náchylných pacientov, ktorým pri príliš veľkej panike berú miesta menej rizikoví pacienti a zároveň nenechať ekonomiku vykrvácať opatreniami, ktoré su preexponované. Treba sa pozerať triezvo a kriticky na čísla a štatistiky a neriadiť sa stádovým syndrómom. Ekonomicky ľudia utrpia viac, ako zdravotne. Jedným z riešení by mohlo byť napríklad zavedenie starostlivosti pre starších ľudí v podobe rozvozu jedla, potravín a pravidiel vychádzania. A absolútne podstatné je to, aby si pri zavedení karantény mohli otestovať drvivá väčšina obyvateľstva, inak je táto karanténa málo účinná.
Norbert Hovančák, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za firemné bankovníctvo
Za pozitívum považujem dohodu na opatreniach a výšku likvidity do ekonomiky, čo je celkovo trikrát viac oproti avizovaným 500 miliónom eur. Opatrenia vrátane bankových záruk majú priniesť 1,5 miliardy eur likvidných prostriedkov, no zrejme nebudú stačiť všetkým. A z časového hľadiska to nemusí byť rýchle riešenie, najmä pre administratívu. Či už na strane štátu alebo v prípade nepriamej pomoci cez štátnu garanciu, kde spustenie takéhoto programu s bankou trvá v lepšom prípade tri až štyri týždne od jeho vyhlásenia.
Za hlavný nedostatok ale považujem diskrimináciu stredných a veľkých firiem, ktorým sa z tejto pomoci ujde minimum. Riešením by bolo rozdeliť štátne záruky na dve rovnako veľké balíky pre živnostníkov a malé firmy a pre stredné a veľké firmy.
Generálny riaditeľ UNIQA Martin Žáček
1. Som rád, že vláda k situácii pristupuje proaktívne, je potrebné aby podpora bola naozaj masívna a plošná.
2. V nárastu nezamestnanosti spôsobenom nižšou produkciou ekonomiky ako celku a automobilového priemyslu najmä. Ďalej v náraste sekundárnej platobnej neschopnosti, potencionálneho úpadku mnohých subjektov a veľmi dlhej dobe spätného nábehu ekonomiky na predkrízovú úroveň. Dôležitú úlohu bude hrať aj sentiment obyvateľstva.
3. Pandémia môže prísť znova a aj nečakane. Je potrebné sa z dnešnej situácie poučiť a mať v prvom rade dostatok zásob ochranných pomôcok pre všetkých v prvej línii. Mať priebežne aktualizovaný krízový plán a reagovať rýchlo. Súčasne mať na pamäti, že nie je možné nechať ekonomiku dlhodobými celoplošnými opatreniami skolabovať.
