Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov je pre štát dlhodobý problém najmä kvôli výpadku na príjmoch z daní a odvodov. Podľa medializovaných informácií sa chce vláda v blízkom čase zamerať na identifikáciu problematických sektorov a kontrolu konkrétnych firiem. Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov tak podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing môže firmám spôsobiť problémy, a to v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur. Odborníci preto radia, aby čím skôr zvážili reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, a vyhli sa tak postihom.
Problematický je IT sektor
Analýza ministerstva financií uvádza ako príklad výrazného výskytu fiktívnych živnostníkov IT sektor. Z účtovných uzávierok IT spoločností, ktoré majú vysoký podiel ľudskej práce na firemnej produkcii, sa totiž pomerne jednoducho dajú identifikovať „neštandardní“ zamestnávatelia. Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton odhaduje, že finančná správa sa pri kontrolách fiktívnych živnostníkov zameria v prvom kroku na IT sektor. Nasledovať budú ďalšie nevýrobné sektory s vysokým podielom ľudskej práce na finančných výsledkoch, ako napríklad projekčné kancelárie či marketingové a reklamné spoločnosti.
Firmy musia zvážiť reklasifikáciu
„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že finančná správa sa v blízkom čase bude pri kontrolách zameriavať na spoločnosti s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ radí Silvia Hallová. Finančná správa bude podľa nej pri kontrolách zisťovať, či živnostníci spĺňajú niektoré z hlavných znakov závislej činnosti, a na základe toho môže pristúpiť k dorubeniu odvodov a preddavkov na dani z príjmu a udeleniu pokút.
Podľa Andrey Čupeľovej z právnickej kancelárie Taylor Wessing budú „ľahkým terčom“ firmy, kde totožnú činnosť vykonáva časť ľudí v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe. „Takéto nastavenie nie je možné žiadnym spôsobom legitímne odôvodniť. Aj inšpektorátu práce je v takom prípade zrejmé, že pri osobách, ktoré umelo poskytujú závislú prácu formou externej dodávky služby, ide výlučne o snahu finančne optimalizovať daný vzťah,“ vysvetlila.
Pokuta za nelegálne zamestnávanie
Okrem spomenutých sankcií zo strany finančnej správy môžu spoločnosti dostať pokutu aj od inšpektorátu práce za tzv. nelegálne zamestnávanie. „Firmám s nálepkou nelegálneho zamestnávateľa pritom hrozia nielen bezprostredné finančné postihy, ale aj následné škody kvôli automaticky uloženému zákazu účasti na verejnom obstarávaní po dobu troch rokov, vylúčenia zo štátnej pomoci alebo akejkoľvek inej finančnej podpory či už z rozpočtu štátu alebo európskych zdrojov,“ dodala Andrea Čupeľová.
Daňoví odborníci vypočítali, že pri fiktívnom živnostníkovi s hrubým mesačným príjmom 2 500 eur musia spoločnosti len za jeden rok doplatiť na dorubení odvodov vyše 10-tisíc eur. Mnohé pritom bežne spolupracujú s viacerými externými dodávateľmi, ktorým hrozí status fiktívneho živnostníka. Finančná správa môže dorubiť odvody v rozmedzí od 5 do 10 rokov spätne v závislosti od druhu poistenia.
K dorubeniu odvodov sa navyše pridá aj pokuta, ktorá môže byť vyrubená v paušálnej výške za nesplnenie zákonných povinností prípadne v percentuálnej výške za oneskorené odvedenie splatného poistného za každý prípad fiktívneho živnostníka. Samotným živnostníkom pravdepodobne podľa Hallovej dorubenie odvodov nehrozí, keďže je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Otázne však bude, ako sa postaví k reklasifikácii. V súčasnosti totiž čaká až na rozhodnutie inšpektorátu práce a na právoplatne ukončené prípady.
Fenomén fiktívnych živnostníkov
Za súčasný fenomén fiktívnych živnostníkov zodpovedá podľa odborníkov do veľkej miery štát benevolentným nastavením paušálnych výdavkov a úplným oslobodením od platenia daní a odvodov v prvom roku podnikania na živnosť. Ďalším zásadným faktorom, ktorý „vyrába“ fiktívnych živnostníkov, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovensko má podľa dát OECD najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v porovnaní so všetkými susednými štátmi vrátane Rakúska a v celej EÚ je v tejto negatívnej štatistike druhé za Francúzskom.
Ďalšie dôležité správy
