Čakanie na kroky Ankary a Budapešti
Ako informovala turecká tlačová agentúra Anadolu, zahraničný výbor tureckého parlamentu vo štvrtok schválil žiadosť Fínska o vstup do NATO. Stalo sa tak týždeň po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan avizoval, že Ankara bude pokračovať v ratifikácii žiadosti Fínska.
Turecký parlament, v ktorom má Erdoganova strana a jej spojenci väčšinu, by sa mohol žiadosťou Fínska zaoberať už na budúci týždeň, teda ešte pred prezidentskými a parlamentnými voľbami vypísanými na 14. mája.
Po niekoľkomesačných odkladoch sa očakáva, že vstup Fínska do NATO schváli aj maďarský parlament na svojom zasadnutí 27. marca.
Dvestočlenný fínsky zákonodarný zbor (Eduskunta) schválil kandidatúru Helsínk do NATO ešte 1. marca drvivou väčšinou hlasov 184 ku siedmim.
Vstup škandinávskych krajín do NATO
Švédsko aj Fínsko sa desaťročia držali mimo NATO, s armádami jej členských štátov aliancie však dlhodobo spolupracovali.
Vo Fínsku sa o vstupe do NATO začalo intenzívne diskutovať po tom, ako Rusko vlani 24. februára napadlo Ukrajinu. Táto krajina sa pre vstup do NATO definitívne rozhodla v polovici mája minulého roku. Krátko na to sa rovnaký proces začal aj vo Švédsku.
Žiadosti oboch škandinávskych štátov o členstvo boli prijaté vlani na júnovom summite NATO. Prístupové protokoly musí ratifikovať všetkých 30 parlamentov členských krajín Aliancie.
Kým schvaľovanie vstupu Fínska napreduje, Švédsko narazilo na odpor Turecka. Erdogan minulý týždeň vyhlásil, že jeho krajina vstup Švédska do NATO neratifikuje, kým sa nevyriešia spory medzi Ankarou a Štokholmom. Nie je jasné ani to, kedy kandidatúru Švédska ratifikuje Budapešť.
Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok v Bruseli uviedol, že sa maďarského premiéra Viktora Orbána opýta, prečo má Maďarsko v úmysle ratifikovať žiadosť Fínska o členstvo v NATO skôr ako Švédska.
Ďalšie dôležité správy
