Invázia Vladimira Putina na Ukrajinu sa obrátila proti nemu hneď na niekoľkých frontoch. Avšak jedným z najhorších dôsledkov pre neho je stále pravdepodobnejšia možnosť vstupu Fínska do NATO, napísal spravodajský server CNN.
Záujem o členstvo v NATO
Očakáva sa, že severská krajina oznámi svoj záujem o členstvo v NATO už tento týždeň po tom, čo parlamentný zahraničný výbor vypracuje odpoveď na vládnu bezpečnostnú správu, ktorá zahŕňa aj možnosť vstupu do aliancie. Potom sa vo fínskom parlamente uskutoční mimoriadna rozprava o tom, či schváliť odporúčania bezpečnostnej správy.
V tejto chvíli je veľmi pravdepodobné, že NATO vyzve krajinu na rokovania o vstupe do aliancie. Všeobecne sa predpokladá, že pripojenie Fínska by bolo veľmi rýchle, pretože už spĺňa väčšinu kritérií, a je veľmi nepravdepodobné, že by niektorý z členských štátov NATO mal námietky.
Niekoľko nedávnych prieskumov verejnej mienky ukázalo, že najmenej 60 percent Fínov teraz členstvo v NATO podporuje; to je obrovský skok oproti predchádzajúcim zhruba 30 percentám, ktoré dosahovala podpora verejnosti pre vstup do NATO v minulých rokoch.
Následky pre Rusko
Ak všetko dopadne podľa očakávania, prekreslí táto krajina s necelými šiestimi miliónmi obyvateľov európsku bezpečnostnú mapu spôsobom, ktorý bol predtým nepredstaviteľný a ktorý môže mať pre Rusko obrovské dôsledky.
Predtým, než Putin napadol Ukrajinu, dal jasne najavo svoje presvedčenie, že NATO sa príliš priblížilo k Rusku a malo by sa vrátiť do pôvodných hraníc z 90. rokov 20. storočia - teda z doby, kým do vojenskej aliancie vstúpili niektoré krajiny, ktoré buď susedia s Ruskom, alebo boli niekdajšími sovietskymi štátmi.
Podľa aliancie má Rusko v súčasnej dobe s piatimi členskými štátmi NATO spoločnú pozemnú hranicu dlhú približne 1215 kilometrov. Vstup Fínska by znamenal, že krajina, s ktorou Rusko zdieľa 1287 kilometrov dlhú hranicu, by sa formálne vojensky spojila so Spojenými štátmi.
Zlá správa pre Kremeľ
Nielenže by to bola zlá správa pre Kremeľ, ale pripojenie Fínska by bolo tiež dosť veľkým prínosom pre NATO. Napriek relatívne malému počtu obyvateľov je Fínsko dôležitou vojenskou mocnosťou, ktorá je už desaťročia neoficiálne spojená so Západom. Fínska armáda po desiatky rokov používa vybavenie zakúpené v Spojených štátoch, ktoré je kompatibilné so spojencami NATO, čo znamená, že by sa mohlo ľahko zapojiť do misií aliancie, pokiaľ by sa k tomu rozhodlo.
Mnohí sa domnievajú, že jediným dôvodom, prečo Fínsko nevstúpilo do aliancie pred ukrajinskou krízou, bol prostý pragmatizmus. „Fínska bezpečnosť bola vždy založená na dvoch konceptoch: po prvé na geografii a histórii, po druhé na idealizme a realizme," povedal CNN Alexander Stubb, bývalý fínsky premiér.
„V ideálnom svete chceme spolupracovať s Ruskom, ktorému sa ako nášmu geografickému susedovi nemôžeme vyhnúť. Z histórie však tiež vieme, že najväčšou reálnou hrozbou pre našu národnú bezpečnosť je práve Rusko. Postupom času sa realita, že Rusko je ochotné v našom regióne vytvoriť väčšiu chaos, stala ešte jasnejšou, takže vstup do NATO sa stáva pragmatickou možnosťou,“ dodal.
Bezpečnostné obavy
Historicky sa Fínsko s týmito protichodnými skutočnosťami vyrovnávalo tak, že súčasne vyhovovalo bezpečnostným obavám Ruska, hoci boli iracionálne, a zároveň si udržiavalo vysoké výdavky na obranu a stálu armádu, ktorá je kompatibilná so západnými spojencami.
„Vždy to bola bláznivá predstava, že by západná krajina napadla Rusko, ale snažili sme sa tieto (ruské) obavy minimalizovať tým, že sme posilňovali obchod a spolupracovali v iných oblastiach," povedal Charly Salonius-Pasternak, popredný výskumník v oblasti globálnej bezpečnosti z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov.
Dodal ale, že okrem politiky, ako je branná povinnosť – všetci fínski muži môžu byť povolaní k vojenskej službe – a vysokých výdavkov na obranu, fínski politici dôsledne oznamujú verejnosti myšlienku, že spôsob života, ktorý sa postupom rokov vo Fínsku podarilo vytvoriť, musí byť zachovaný za každú cenu.
Postoj voči hrozbe
„Predvolená ideológia Fínska je ideológia prežitia. Za posledných sto rokov sme sa stali silnou, suverénnou krajinou s vysokou životnou úrovňou. Museli sme obetovať časť územia, aby sme udržali mier," povedal Salonius-Pasternak. „Je preto životne dôležité, aby náš spôsob života prežil, či už pragmatickou diplomaciou, alebo tvrdším postojom voči našej najväčšej hrozbe."
Niet pochýb o tom, že vstup Fínska do NATO by bol pre Putina veľkou ranou. Nielenže by to znamenalo ďalších takmer 1 300 kilometrov spoločnej hranice s NATO, ale symbolicky by to ešte viac zjednotilo protiputinovskú koalíciu, ktorá vznikla po invázii na Ukrajinu.
Krajiny, ktoré boli kedysi neutrálne, teraz poskytujú Ukrajine finančné prostriedky a zbrane, a Putin je medzinárodným vyvrhelom, ktorý má deň odo dňa menej spojencov.
Rozšírený vplyv NATO
Rozšíril by sa tiež vplyv NATO v severnej Európe až do Arktídy; oblasti, ktorá je z geopolitického hľadiska stále dôležitejšia kvôli svojim prírodným zdrojom, strategickej polohe a početným územným nárokom - vrátane nárokov Ruska, Fínska a USA.
Švédsko, ktoré susedí s Fínskom na západe, rovnako zvažuje vstup do aliancie - a vstup Fínska by bol o to pravdepodobnejší, že obe krajiny prešli podobnou cestou od začiatku ukrajinskej krízy.
Samozrejme existujú obavy, ako by Rusko mohlo reagovať na to, že Fínsko prejaví želanie vstúpiť do NATO. Martti Kari, ktorý predtým pôsobil ako zástupca šéfa fínskej obrannej rozviedky, povedal CNN, že Rusko už proti jeho krajine začína dezinformačnú kampaň.
Zatiaľ nie je nič isté
„Hlavnou témou je, že Fínsko je nacistická krajina, pretože sme počas druhej svetovej vojny bojovali proti (Sovietskemu) zväzu po boku nacistického Nemecka," povedal. Podľa jeho predpovedí by Rusko by mohlo narušiť vzdušný priestor Fínska a jeho aktivity na mori, vrátane lodnej dopravy, a tiež zintenzívniť operácie svojej rozviedky proti tejto krajine.
Zatiaľ ešte nie je nič isté, kým Fínsko neurobí prvý krok a neoznámi svoj zámer vstúpiť do NATO. Ale vzhľadom na súhlas verejnosti, politickú podporu a na to, že Rusko poskytuje ďalšiemu zo svojich susedov všetky dôvody, aby sa pripojil k jeho nenávidenému rivalovi v podobe Severoatlantickej aliancie, niet pochýb o tom, že sa Putinov gambit s cieľom znížiť vplyv NATO v Európe obrátil proti nemu.
Ďalšie dôležité správy
