V oblasti finančnej gramotnosti majú Slováci stále čo doháňať. V rámci hodnotenia školským systémom obstáli na trojku, ukázal prieskum 365.bank. V hypotékach sa ľudia málo orientujú. Na otázku o koľko narastie mesačná splátka v prípade zmeny úrokovej sadzby z jedného na štyri percentá totiž odpovedala správne približne iba tretina ľudí. Priemerná splátka v tomto prípade narastie približne o 100 eur. Ďalšia tretina bola nesprávne presvedčená, že v modelovom príklade narastie až štvornásobne. Zvyšná viac ako tretina označila ďalšie nesprávne možnosti alebo odpovedať nevedela vôbec.
Finančné medzery Slovákov
Okrem zmeny mesačných splátok necelá polovica ľudí tiež nepozná základný princíp splácania hypotéky a síce, že najskôr dochádza z väčšej časti k splácaniu úroku a z menšej časti istiny, pričom sa tento pomer v čase otáča. Skutočnosť, že v polovici obdobia splácania hypotéky má klient splatenú reálne menej ako polovicu istiny pritom vedela približne polovica populácie. Okrem úverov na bývanie 45 percent populácie stále nerozumie, ako funguje povolené prečerpanie na bankovom účte. Nevedia, že aj v tomto prípade ide o úver. Takmer tretina ľudí by si myslí, že v prípade zostatku na ich účte vo výške 600 eur a s povoleným prečerpaním 1 000 eur by si mohlo kúpiť produkt za 1 200 eur a nevznikol by im žiadny dlh.
Častým problémom našincov je, že stále dostatočne nepoznajú výhody zhodnocovania úspor prostredníctvom druhého piliera. Pri modelovom príklade zvolila správnu možnosť investovať do akciových titulov polovica populácie. Najhoršie v tomto smere z pohľadu správnosti odpovedí dopadli mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov. Najvýhodnejšiu formu sporenia v druhom pilieri správne označilo len 36 percent z nich. „Ide o vekovú skupinu, kedy je najideálnejšie založiť si druhý pilier a začať v ňom sporiť, v prípade že už pracujeme,“ vysvetľuje Tomáš Barbarič z 365.bank.
Štvrtina celkovej populácie pritom považuje za optimálnejší variant práve konzervatívne fondy s nižšími výnosmi. Zvyšok nevidí žiadne výhody alebo nemá prehľad o benefitoch zhodnocovania peňazí v druhom pilieri. Barbarič pritom pripomína, že tieto sumy peňazí odvádza náš zamestnávateľ a nepredstavujú zníženie nášho príjmu, pretože ide o časť zložky platu, ktorú by sme inak odviedli do Sociálnej poisťovne.
Neznalosť investícií a sporenia
Okrem zhodnocovania úspor prostredníctvom druhého piliera až 62 percent populácie nerozoznalo ani výhody pravidelného investovania v menších sumách. V modelovom príklade ľudia nevedeli správne odhadnúť výnosovosť a rizikovosť dvoch odlišných investičných stratégií, v rámci ktorých bola jedna zameraná práve na pravidelné investovanie v malom a druhá na jednorazovú väčšiu investíciu.
Až sedem z desiatich respondentov sa mýlilo v správnom riešení pri krátkodobom uložení financií. Pri otázke, kam by vložili obnos peňazí, ktorý budú za päť mesiacov potrebovať na rekonštrukciu tak, aby to bolo čo najoptimálnejšie, správne zvolilo možnosť neviazaného sporenia len necelých 30 percent ľudí. Najväčší počet ľudí, 36 percent, sa pritom priklonil nesprávne v prospech investovania do akciových fondov.
„Ak vieme, že nás čaká v krátkej dobe väčší výdavok, neodporúčame smerovať peniaze do investovania. Tie totiž môžu mať v čase, keď ich budeme potrebovať práve prepad hodnoty. Investovať je vhodné len tie financie, ktorých sa vieme zrieknuť na dlhšie obdobie. V modelovom príklade bolo preto lepšie uložiť ich na neviazané sporenie, síce s nižším úrokom ako na termínovanom vklade, ale v tomto prípade je rozhodujúca ich okamžitá dostupnosť. Na bankové produkty sa tak treba pozerať v širšom kontexte a v súvislosti našich plánov a potrieb,“ objasňuje Barbarič.
Zber dát sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos od 8. do 13. decembra 2023 na reprezentatívnej vzorke 1 042 respondentov.
Ďalšie dôležité správy
