Fiasko UPS vyškolí odborárov aj ekonómov. Americká špirála smrti je bližšie. Výber správ TRENDU

Výber správ TREND z 31. januára 2024.

Fiasko vyšších miezd

Jedni chcú vyššie, druhí chcú nižšie mzdy. Odborári požadujú, aby firmy znížili ziskové marže a viac platili zamestnancom za ich prácu. Centrálni bankári si naopak želajú nižšie mzdy, aby zabránili potenciálnemu rozbehu mzdovo-cenovej inflačnej špirály.

Tieto protichodné tendencie sa ale zbiehajú do spoločného tlaku na firmy. Na jednej strane spoločnosti musia zvyšovať mzdy, ak si chcú udržať zamestnancov, a na strane druhej musia platiť viac za existujúce dlhy. Ak sa k tomu pridá aj faktor tretí, spomalenie ekonomiky, do problémov sa dostanú mnohé z nich.

V stredu americká prepravná spoločnosť UPS ohlásila masívne prepúšťanie. O prácu príde 12-tisíc zamestnancov alebo 14 percent z ich celkového počtu. Generálna riaditeľka Carol Toméová uviedla, že znižovanie počtu pracovných miest bolo spôsobené klesajúcim dopytom po preprave balíkov a prudko stúpajúcou cenou práce odborárov.

Pritom paradoxne len v auguste si odborári vybojovali exkluzívne navyšovanie platov, ktoré pochválil aj americký prezident Joe Biden. Vodiči UPS získali ročný príjem na úrovni 170-tisíc dolárov, čo predstavuje viac ako 14-tisíc dolárov mesačne. Dokonca aj zamestnanci so skráteným úväzkom si polepšili s hodinovou mzdou na úrovni takmer 26 dolárov.

Po celých Spojených štátoch sa v reakcii objavil obrovský záujem o prácu v UPS. Radosť pracovníkov však trvala iba do nového roka, keď ju zabrzdilo prepúšťanie. Ponaučením je, že rast nákladov dokážu firmy tolerovať iba do takej miery, ako sú schopné ho prenášať na zákazníkov. Ak však zvýšená cena za produkt prevýši možnosti zákazníkov, dopyt poklesne a s nimi aj tržby a zisky.

V konečnom dôsledku je to vždy zisková marža, ktorá rozhoduje, či firmy budú prijímať nových zamestnancov a navyšovať platy, alebo naopak zamestnancov prepúšťať. Ak sa ekonomike nedarí, prepúšťanie je vždy tou najprirodzenejšou odpoveďou. A to najmä v situácii, keď sa firmy prepúšťaniu dlhodobo bránili s cieľom zachovať si pracovníkov po zbrklom a bolestivom covidovom prepúšťaní.

Reakcia UPS je aj odpoveďou centrálnym bankárom - najmä jastrabom, ako sú Christine Lagardová alebo Peter Kažimír – ktorí sa obávajú, že mzdová inflácia môže vyvolať mzdovo-cenovú špirálu. Samotný rast miezd k tomu nikdy nestačil. Ak je ekonomika slabá, ako teraz, prílišný rast miezd nakoniec bude viesť len k prepúšťaniu a následnému zníženiu agregátneho dopytu.

Akcie prichádzajú do ťažkého obdobia

Skutočnosť, že prepúšťa UPS, nie je pri spomalenej ekonomike tovarov veľkým prekvapením. Avšak prepravná spoločnosť nie je sama. V posledných dňoch veľké prepúšťania ohlásili aj firmy ako Alphabet, Amazon, Citigroup, Ebay, Macy’s, Microsoft alebo Shell. Prekvapujúce je, že mnohé z nich sú technologické firmy, ktoré sa topia v peniazoch. To neveští nič dobré.

V utorok obavy o technologický sektor zvýraznila reakcia trhu na hospodárske výsledky najdôležitejších firiem pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie. Hoci výsledky neboli zlé, investori akcie Microsoftu, Alphabetu aj výrobcu čipov AMD vypredali. Naznačili tak, že na udržanie si súčasného bohatého ocenenia a rekordných úrovní akcií treba viac.

Deň predtým analytici JPMorgan upozornili, že dominancia desiatich najväčších amerických firiem pripomína bublinu dot-com. Momentálne ich podiel na amerických akciách dosahuje 29 percent, v júni 2000 to bola úroveň 33 percent. „Kľúčovým záverom je, že extrémne koncentrované trhy predstavujú jasné a aktuálne riziko pre akciové trhy v roku 2024,“ napísali.

Hoci sú top akcie stále lacnejšie ako tie v roku 2000, „vzhľadom na rozsah nedávnych pohybov, ako aj na extrémy v držbe akcií očakávame, že dôjde k poklesu akciového trhu, čo môže byť spôsobené slabosťou v top 10,“ uviedli analytici.

Ak by akcie veľkolepej sedmičky oslabili, „budú mať vážny vplyv na indexy pre vysokú váhu, ktorú majú,“ povedal Matt Maley, hlavný stratég trhu v Miller Tabak. „Akýkoľvek zmysluplný ústup v oblasti technológií zrazí hlavné indexy a vystraší veľa investorov“.

K obavám sa pridáva aj UBS, podľa ktorej akcie vstupujú do „ťažkého obdobia“, kde nižší ekonomický rast začne podrývať firemné zisky. Prognózy výrazného zvýšenia firemných ziskov v prostredí, kde rast hrubého domáceho produktu stagnuje, sú „veľmi nezvyčajným“ javom.

„V súčasnosti sa trh správa tak, že slabé ekonomické údaje sú dobré. Tie znamenajú viac znížení sadzieb,“ napísali stratégovia banky. „V určitom bode sa tento vzťah ale obráti,“ dodávajú. História ukazuje, že prepad akcií býva rýchly v prípade, ak krajinu zasiahne šok, napríklad makroekonomický či finančný. Jeho spúšťačom by mohli byť zlé dáta z trhu práce, ktoré by indikovali, že sila ekonomiky sa stratila.

Najväčšie aktívum aj riziko zároveň

Kým bublina umelej inteligencie ešte len môže prasknúť, tá Muskova už pravdepodobne praskla. Sudkyňa zo štátu Delaware anulovala jeho kompenzačný balík v objeme 55 miliárd dolárov, ktorý získal v roku 2018. Elon Musk reagoval sucho: „Nikdy si nezakladajte spoločnosť v štáte Delaware.“

Spor sa týkal sumy, ktorá sa mnohým akcionárom zdala vysoko prestrelená, a preto sa obrátili na súd. A súd im vyhovel – E. Musk svojou osobnosťou ovláda predstavenstvo firmy, hoci má na nej podiel iba 22-percent. Sám si mal nadiktovať termíny svojej kompenzácie.

Ak by sa tento rozsudok potvrdil, CEO Tesly by prišiel o viac ako 300 miliónov opcií na akcie. Práve v opciách spočíval kompenzačný balík, ktorý si však E. Musk až doteraz neuplatnil. Pravdepodobne z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov.

Opčný balík predstavuje takmer 10 percent hodnoty Tesly. Ak by oň prišiel, jeho podiel by poklesol na 13 percent. A to len pred pár dňami povedal, že pokiaľ má ostať v Tesle a spraviť z nej lídra v oblasti umelej inteligencie, požaduje 25-percentný balík akcií. Predstavenstvo začalo okamžite pracovať na pláne predaja nových akcií, no rozhodnutie delawarského súdu celý proces značne skomplikovalo.

A ďalej odstrašilo investorov, ktorí nevedia, či Elon Musk je pre najdrahšiu veľkú firmu na Wall Street väčším aktívom alebo rizikom.

Americká špirála smrti

Ak je Elon Musk rizikom pre Teslu, tak expandujúci vládny dlh je rizikom pre Spojené štáty. Znie to neuveriteľne, no len v minulom roku americká štátna pokladnica emitovala nové dlhopisy v objeme väčšom ako tri bilióny dolárov, čo predstavuje 13 percent HDP. Spolu s refinancovaním starého dlhu predala dlhopisy v objeme viac ako 20 percent HDP.

„Pokiaľ Kongres neustále predlžuje dlhový limit, nakoniec sa dostane do dlhovej špirály,“ povedal v pondelok ekonóm Nassim Taleb. „A dlhová špirála je ako špirála smrti,“ dodal. Nassim Taleb definoval narastajúce dlhové zaťaženie ako „bielu labuť“ - riziko, ktoré je pravdepodobnejšie ako prekvapivá udalosť „čierna labuť“. Biele labute zahŕňajú deficit USA a ekonomiku, ktorá je oveľa zraniteľnejšia voči šokom ako v predchádzajúcich rokoch.

V stredu pritom americké ministerstvo financií ohlásilo najväčšiu historickú aukciu amerických dlhopisov, aby zaplnilo masívny fiškálny deficit pohybujúci sa okolo siedmich percent HDP. Ide o úroveň, ktorá je nevídaná v časoch „silnej ekonomiky“, ako ju neustále definuje vláda aj centrálna banka. A keďže do volieb je ešte ďaleko, na súčasnej trajektórii dlhu sa nič nezmení. A pri fiškálnej zodpovednosti Joa Bidena a Donalda Trumpa ani po nich. Ide o neudržateľnú trajektóriu.

Už v roku 2011 pri americkej fiškálnej kríze Nassim Taleb povedal, že predaj amerických dlhopisov je jasná vec. No mýlil sa. Odvtedy celú dekádu dlhopisy americkej vlády posilňovali. Dokonca aj dnes sa nachádzajú na rovnakej úrovni ako pred rokom. A to napriek 5-biliónovej emisií nového dlhu, biliónovému kvantitatívnemu utesňovaniu a vyšším úrokovým sadzbám centrálnej banky o celé jedno percento. Kolaps amerických dlhopisov sa nekoná.  

Každú cenu v ekonomike totiž tvorí nielen ponuka, ale aj dopyt. Pre americké dlhopisy stále platí, že dopyt je silnejší ako ponuka. V situácii, keď sa ekonomika spomaľuje, je dopyt po dlhopisoch obzvlášť silný.

Ďalšie inflačné prekvapenie

Podobne ako výnos na amerických dlhopisoch, aj ceny v ekonomike sú následkom hľadania rovnováhy medzi dopytom a ponukou. Keď je dopyt slabší a ponuka rastie, výsledkom je nižšia cena. Prichádza klesajúca inflácia.

V stredu sa opäť potvrdilo, že miera inflácie v eurozóne klesá rýchlejšie, ako sa čakalo. Vo Francúzsku zaznamenala najnižšiu úroveň od invázie Ruska na Ukrajinu. Podobné čísla prišli aj z Nemecka, hoci súhrnné čísla za eurozónu zverejnia vo štvrtok.

Trend je však jednoznačný a ukazuje, že tento rok bude o klesajúcich cenách a klesajúcich úrokoch. Najmä na hypotékach, ako to v utorok ukázala prvá veľká slovenská banka. V takomto prostredí by dlžníci mali zvážiť fixáciu hypoték na čo najkratšie možné obdobie.