Vražda nového colného riaditeľa Sergia Emmanuela Martíneza je už v poradí štvrtou za necelé dva roky, ktoré sa stali v prístave Manzanillo. Všíma si to Financial Times s tým, že Manzanillo je rušným centrom globálneho obchodu, ale je aj vstupnou bránou pre dovoz chemikálií z Číny, ktoré sa používajú na výrobu syntetického opioidu fentanyl. Význam tohto prístavného mesta na pobreží Tichého oceánu pre drogový biznis prudko vzrástol, čo vyvolalo vojnu medzi kartelmi o kontrolu nad prístavom.
Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador uviedol, že Martínezova smrť súvisí s opatreniami prijatými na zastavenie nelegálnych dovozov. „Ľudia, ktorí prichádzajú pracovať na colnice, sú vystavení tlaku,“ povedala starostka Manzanilla Griselda Martínezová. „Ak prijmú to, čo navrhuje niektorá zo skupín, zabijú ich... a ak to neprijmú, takisto ich zabijú,“ dodala.
V poslednom desaťročí sa fentanyl stal v Spojených štátoch hlavnou príčinou smrti mladých dospelých. Mexický nelegálny obchod s drogami presedlal z látok na rastlinnej báze k syntetickým, čím sa vytvorila nová, efektívna a vysoko zisková časť nezákonného podnikania s menším počtom pracovníkov a nižšími nákladmi – no rovnako rozsiahlym násilím. Táto zmena spôsobila rozpory vo vzťahoch Washingtonu s Čínou a Mexikom. Stala sa prioritou aj pre amerických republikánov pred prezidentskými voľbami v krajine v roku 2024, pričom kandidáti predkladajú stále radikálnejšie návrhy opatrení proti obom štátom.
Jedno nákladné auto
Zastavenie zásobovania nie je jednoduché. V Manzanille žeriavy zdvíhajú novo privezené kontajnery naplnené všetkým, od oblečenia a sušeného mlieka až po súčiastky do áut. Prístav denne prijíma 9 500 zásielok. Dokonca aj bez hrozieb a korupcie by mexické colné úrady mali problém nájsť v tomto obrovskom náklade malé množstvá vstupných chemikálií potrebných na výrobu fentanylu, uviedli odborníci. Všetok fentanyl potrebný na zásobovanie celých Spojených štátov na jeden rok váži maximálne päť ton. Podľa výskumníkov z Rand Corporation by sa ľahko zmestil do jedného nákladného auta. Napríklad heroínu by bolo treba približne 125 ton. „Nie je to ihla v kope sena, je to diera v ihle v kope sena,“ povedal profesor Peter Reuter z Marylandskej univerzity.
Z prístavu sa chemikálie odvážajú do severných štátov Mexika, kde sa miešajú a lisujú do piluliek. Na rozdiel od rozľahlých polí s makom či marihuanou, ktorých produkcia závisí od počasia, „laboratóriá“ na výrobu syntetických drog možno rýchlo zriadiť v domoch a bytoch, pričom odhaliť ich je mimoriadne náročné. Namiesto zamestnávania desaťtisícov poľnohospodárskych robotníkov vystačí si celý mexický fentanylový priemysel s niekoľkými stovkami „kuchárov“.
Problémom je vraj dopyt v USA
Fentanyl spôsobuje väčšinu z viac ako 85-tisíc drogových úmrtí za rok v USA a Kanade. Americkí zákonodarcovia tvrdia, že Mexiko musí urobiť viac, aby zastavilo dodávky fentanylu, pričom niektorí dokonca navrhujú nasadiť proti kartelom armádu. Na svojom júnovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zdôraznil potrebu spolupráce v tejto otázke. Mexiko aj Čína ubezpečujú, že prijali „bezprecedentné opatrenia“ na kontrolu fentanylu a podobných látok. Tvrdia, že skutočným zdrojom problému je dopyt po drogách v USA.
Napriek dôkazom o opaku prezident A. M. López Obrador vyhlásil, že fentanyl sa v Mexiku nevyrába. Zároveň sa jeho vláda nedávno zaviazala k sérii nových opatrení na „dramatické zníženie“ prichádzajúcich chemických prekurzorov, sľúbila aj zvýšenie ostražitosti vo svojich prístavoch.
Ďalšie dôležité správy
