Dokumenty, ktoré Federálny úrad pre vyšetrovanie predložil súdu v súvislosti s kampaňou zameranou na ovplyvnenie amerických volieb, zobrazujú podrobnosti ruskej operácie zameranej na ovplyvňovanie európskej verejnej mienky. Americká vláda obvinila dvoch ruských občanov a zaistila 32 internetových domén.
Zložka predložená FBI, ktorú server Politico zverejnil, má 277 strán a obsahuje napríklad informácie z ruských porád zameraných na psychologickú vojnu proti Západu. Niektoré z informácií pochádzajú od organizácie „Social Design Agency“, ktorej aktivity podliehajú zástupcovi šéfa ruskej prezidentskej kancelárie Sergejovi Kirijenkovi.
Na „Social Design Agency“ sa vzťahujú americké a európske sankcie.
Skrytá ruská propaganda
Cieľom kampane v Európe bolo úmyselne vytvárať napätie, zdiskreditovať Spojené štáty a podkopať podporu Ukrajiny, vyplýva podľa Politica z dokumentov FBI. Kampaň mala vyvolať jednak racionálne reakcie spochybňujúce pomoc Ukrajine, ako aj emočné reakcie očierňujúce USA. Kampaň na šírenie falošných novinárskych článkov a ďalšieho obsahu používala internetové domény napodobňujúce weby existujúcich západných médií.
Medzi týmito médiami boli „Reuters“, „Der Spiegel“, „Bild“, „Le Monde“, „Le Parisien“, „Welt“, „FAZ“, „Süddeutsche Zeitung“, „Delfi“ a ďalšie. Náklady na prevádzku týchto domén boli podľa FBI hradené v kryptomenách.
Dokumenty považujú Nemecko za obzvlášť zraniteľný cieľ ruskej kampane, pretože je ekonomicky závislé od ruského plynu. „Najskôr musíme zdiskreditovať Spojené štáty, Veľkú Britániu a NATO, a potom presvedčiť Nemecko, aby sa vyhradilo voči neefektívnej sankčnej politike,“ uvádza sa v jednom z dokumentov.
Obvinení sú dvaja Rusi
Podľa servera Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) sú obaja obvinení ruskí občania zamestnancami ruskej televízie „RT“ (predtým známej ako „Russia Today“) a sú obžalovaní z vytvorenia systému v hodnote desať miliónov amerických dolárov, ktorého náplňou bola tvorba a distribúcia obsahu so skrytou ruskou štátnou propagandou zameranou na americké publikum.
Ruské zasahovanie do volieb je v Spojených štátoch dlhodobo predmetom debát a stalo sa aj cieľom vyšetrovania, najmä po voľbách pred ôsmimi rokmi, keď v súboji s demokratkou Hillary Clintonovou zvíťazil Donald Trump. Republikánsky kandidát Donald Trump sa pokúsil mandát obhájiť v roku 2020, prehral však s Joeom Bidenom. Tento rok sa stretne s Joeovou Bidenovou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.