F-16 alebo Gripeny? Vládni analytici sa priklonili na stranu SNS, no majú otázky

Útvar hodnoty za peniaze vypracoval analýzu, ktorej cieľom bolo zabezpečenie porovnateľnosti ponúk vlád USA a Švédska. Zároveň v nej nepriamo spochybňuje postup ministerstva, ktorý nemusí byť v súlade s cieľmi spôsobilosti NATO.

Výber z dvoch ponúk bol výhodnejší

Ponuky na americké F-16 V Block 70/72 a švédske JAS-39 C/D Gripen sú na 14 stíhačiek, líšili sa však rozsahom ostatných komponentov potrebných na zabezpečenie ich bojaschopnosti, ako munícia, logistika, komunikačné systémy, výcvik pilotov.

ÚHP v svojom hodnotení zohľadňoval aj odlišný čas ich dodania a výmenný kurz. „Analýza ministerstva obrany porovnáva celkové náklady na vlastníctvo ponúk do roku 2048, ponuka lietadiel F-16 je v súčasnej hodnote výhodnejšia o 8 percent,“ uvádza sa v zverejnenej správe.

Po nákupe stíhacích lietadiel bude podľa úradu potrebné prehodnotiť prioritizáciu ostatných obranných nákupov s cieľom zachovať finančné ciele aj ciele spôsobilosti voči NATO.

Ministerstvo obrany podľa správy ÚHP posudzovalo okrem stíhačiek F-16 a Gripen aj sedem iných modelov stíhačiek, ktoré boli vylúčené pre očakávané vysoké náklady alebo krátku očakávanú životnosť.

Možnosti, ktoré nerozpracovali

Rezort tiež zamietol možnosť nákupu používaných lietadiel F-16 alebo Gripen z dôvodu komplikovanejšieho postupu a vysokých rizík. Náklady spojené s kúpou používaných lietadiel ale detailnejšie vôbec nerozpracoval.

ÚHP tu upozornilo, že viaceré krajiny NATO sú v procese prechodu na novšie lietadlá F-35, čo vytvára priestor pre možnú kúpu použitých lietadiel, pre ktorú sa v minulosti rozhodli Chorvátsko a Rumunsko.

Ministerstvo obrany napokon neposudzovalo ani možnosť zabezpečenia ochrany vzdušného priestoru spojeneckými vzdušnými silami, vraj by dlhodobo nebola v súlade s cieľmi NATO

 „V obrane je najdôležitejšie plniť naše záväzky voči spojencom v NATO, a to finančné i tie vyplývajúce z cieľov spôsobilostí. Mali by sme to však robiť nákladovo čo najefektívnejšie,“ uviedol v súvislosti s rozhodnutím vlády o nákupe stíhačiek ÚHP na sociálnej sieti.

Prečo 14?

„Pri stíhačkách to znamená kúpiť ich čo najvýhodnejšie a iba toľko, koľko ich na splnenie nášho záväzku potrebujeme,“ doplnil. Ciele spôsobilosti NATO pritom požadujú od Slovenska dve lietadlá v bojovej pohotovosti.

Podľa ministerstva obrany je z toho dôvodu potrebných 14 lietadiel. Toto číslo vychádza z toho, že pre plnenie úloh NATO, národnej zálohy a leteckého výcviku je potrebná dostupnosť sedem až osem lietadiel, z ktorých sú tri až štyri pre ostrú pohotovosť a zálohu a štyri pre bojový výcvik.

Podľa štatistík US AirForce je priemerný podiel lietadiel v údržbe a oprave okolo 50 percent. „Skutočnú minimálnu potrebu lietadiel pre zabezpečenie požiadaviek NATO je potrebné preveriť, keďže nákup vyššieho než potrebného počtu lietadiel podľa NATO odvedie prostriedky od iných priorít,“ uviedlo k tomu ÚHP.

Ciele spôsobilosti NATO 2017 požadujú pre Slovensko predovšetkým vybudovanie ťažkej motorizovanej brigády a nasaditeľné monitorovanie vzdušného priestoru.

Rusku platíme, aj keď nemusíme

Po rozhodnutí vlády o nákupe stíhačiek ostala podľa ÚHP na stole ešte otázka za 30 až 50 miliónov eur ročne a to, ako zabezpečiť ochranu nášho vzdušného priestoru v prechodnom období po vyradení zastaraných ruských stíhačiek MiG-29, ktorými Vzdušné sily OS SR v súčasnosti disponujú.

Prvé štyri lietadlá F-16 prídu na Slovensko v roku 2022, zvyšné v roku 2023. Ministerstvo obrany pritom plánuje podľa ÚHP prevádzku ruských MiG-ov až do dodania nových lietadiel, iné alternatívy neposudzovalo.

„Medzi ďalšie možnosti patrí predovšetkým dohoda o spoločnom vzdušnom priestore so spojencami, čo NATO odporúča do dodania nových lietadiel,“ uvádzajú analytici ministerstva financií. To by znamenalo, že by Slovensko nemuselo platiť za údržbu krajine, ktorá nie je jej spojencom.

Napríklad pobaltské krajiny platia okolo 10 miliónov eur ročne za ochranu vzdušného priestoru spojencami.