Po celej Európe pribúdajú zariadenia, ktorých cieľom je zastaviť pokračujúce znečisťovanie kontinentu priemyslom. Posledným príkladom je projekt Longship na nórskom ostrove Blomoyna, ktorý je súčasťou siete v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Bloomberg uvádza, že má slúžiť na odčerpávanie oxidu uhličitého z výrobných závodov v Holandsku a ďalších krajinách a jeho následné uskladnenie hlboko pod morským dnom. Projekt by mal byť spustený už na budúci rok a má vydláždiť cestu pre nový medzinárodný obchod s priemyselnými emisiami.
„Skladovanie v Severnom mori je vo svojej podstate nákladnejšie ako na pevnine,“ povedal však Jens Burchardt, partner medzinárodnej poradenskej spoločnosti Boston Consulting Group. „Riešenia, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, predstavujú hrozbu, že technológia bude neúmerne drahá.“
Takéto obavy však neodrádzajú podporovateľov európskej siete na zachytávanie a ukladanie uhlíka (alebo CCS) vrátane Nemecka. Najväčší znečisťovateľ v regióne, ktorý chrlí viac emisií ako ďalšie dve krajiny dokopy, s touto technológiou počíta. Jeho priemyselná základňa totiž zápasí s výzvami od vysokých nákladov na energiu až po čínsku konkurenciu. Vláda v Berlíne v súčasnosti podporuje iniciatívu pod podmienkou, že sa bude používať iba v priemyselných segmentoch, ako je cement, hnojivá a oceľ, pričom nedôjde k zvýšeniu spaľovania ropy a plynu.
Nórsky projekt Longship má byť prvým prevádzkovaným uzlom CCS. Prijímací terminál v Blomoyne pojme oxid uhličitý v 12 nádržiach, každá je vysoká približne ako desaťposchodová budova a ich celková kapacita je osemtisíc kubických metrov. Skvapalnený plyn sa potom prečerpá potrubím do zásobníka umiestneného v hĺbke 2,6 kilometra pod dnom Severného mora.
Európska únia podporuje širšie využitie CCS. Plánom je do roku 2050 ročne zachytiť až 450 miliónov ton CO2, aby sa dosiahla čistá nula, a ďalších 100 miliónov ton má pochádzať z generátorov poháňaných fosílnymi palivami.
Ďalšie dôležité správy
