Jednotný postoj medzi vládami eurozóny a MMF predstavuje prelom, pretože obe strany majú už niekoľko mesiacov rozdielne názory na veľkosť prebytku primárneho rozpočtu Grécka v roku 2018 a jeho udržanie v ďalších rokoch a tiež v otázke oddlženia. Tieto rozdielne názory bránia uvoľneniu ďalších financií Grécku z posledného záchranného programu eurozóny.
Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že zástupcovia Grécka a jeho medzinárodných veriteľov na piatkovom rokovaní dosiahli významný pokrok v prekonávaní nezhôd ohľadom potrebných reforiem. Dodal, že ministri financií tento pokrok zhodnotia na svojom ďalšom oficiálnom zasadnutí, ktoré sa uskutoční 20. februára.
Grécko, ktoré sa už v roku 2010 prepadlo do hlbokej finančnej krízy, sa predvlani v lete dohodlo s eurozónou na treťom záchrannom programe, v rámci ktorého by malo v priebehu troch rokov dostať až 86 miliárd eur.
MMF sa do tretieho programu nezapojil, čo niektorí predstavitelia eurozóny vyžadujú. MMF však nemá poskytnúť peniaze, eurozóna potrebuje, aby program zaštítil svojimi odbornými znalosťami. Teraz sa MMF do programu zapája ako neoficiálny poradca.
MMF svoju účasť v programe podmieňuje tým, aby eurozóna Aténam výrazne znížila dlhovú záťaž, a túto potrebu dokladá výpočtami o raste gréckeho dlhu v najbližších 40 rokoch. Proti razantnejšiemu oddlženiu Grécka vystupuje najmä Nemecko, ktoré nesie väčšinu nákladov na pomoc Aténam.
Najbližší termín, keď bude musieť Grécko splatiť väčšiu sumu dlhu, je v júli. Politici však chcú vyriešiť problémy s financovaním pred dôležitými voľbami v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Pôžičky pre Grécko sú politicky veľmi citlivou témou.
