Európa má za sebou ťažký rok. Jej krajinami zmietajú politické nepokoje a potrápili ich aj slabý ekonomický vývoj a nenaplnenie rastového potenciálu. Európska centrálna banka už preto napríklad znížila predpoveď hospodárskeho rastu na rok 2025 z 1,3 na 1,1 percenta. „Údaje naznačujú, že bude v krátkodobom horizonte slabší v dôsledku spomaľovania v sektore služieb a pokračujúceho poklesu výroby,“ povedala prezidentka ECB Christine Lagardová. Rast môžu ohroziť aj zvyšujúce sa napätie v globálnom obchode či nižšia dôvera spotrebiteľov a podnikov.
Uprostred pesimistických vyhliadok sa investori a ekonómovia snažia dešifrovať, čo Európe prinesie rok 2025. Portál CNBC priniesol päť kľúčových oblastí, na ktoré sa budú pri posudzovaní budúcej trajektórie kontinentu zameriavať:
1. Menová politika
ECB znížila úrokové sadzby po štvrtýkrát v tomto roku o 25 bázických bodov na tri percentá pre jednodňové sterilizačné operácie a 3,15 percenta pre hlavné refinančné operácie. Trhy očakávajú zníženie o ďalších 25 bázických bodov, keď Rada guvernérov prijme svoje prvé rozhodnutie v roku 2025.
Skresanie úrokov odráža priaznivejší inflačný výhľad a zlepšenie transmisie menovej politiky. Keďže od sadzieb ECB sa odvíja cena peňazí na medzibankovom trhu, mali by ovplyvniť aj hypotéky. Hoci nižšie úroky prispievajú k oživeniu trhu, iné faktory vrátane fiškálnych opatrení a rastu miezd tento efekt zmierňujú, a preto je dôležité ich pri tvorení prognóz zohľadniť.
Kallum Pickering, hlavný ekonóm investičnej banky Peel Hunt, považuje krok ECB za nedostatočný. „Ekonomická logika hovorí o pohyboch o 50 bázických bodov. Nemyslím si, že banka k nim pristúpi,“ dodal. Hospodárske problémy Európy sa podľa neho presunuli od šokov na strane ponuky k problémom na strane dopytu.
Dáta z indexových swapov naznačujú, že podobne ako K. Pickering očakáva väčšina obchodníkov zníženie kľúčovej sadzby ECB z aktuálnych troch na dve percentá do polovice roka 2025, pričom niektorí predpokladajú ďalšie znižovanie v druhej polovici roka. Rovnako to vidia aj analytici z Bank of America.
Člen výkonného výboru ECB Philip R. Lane vo svojom výhľade pre eurozónu pre rok 2025 uviedol, že v aktuálnom prostredí zvýšenej neistoty je múdre zachovať si flexibilitu a rozhodovať sa na základe jednotlivých zasadnutí bez predčasného záväzku k určitej trajektórii sadzieb.
2. Kríza dôvery
Opatrný spotrebiteľ patrí medzi mnohé prekážky, ktorým Európa tento rok čelila. Podľa odhadu Európskej komisie klesla v novembri spotrebiteľská dôvera v eurozóne o 1,2 percentuálneho bodu na -13,7 bodu. V celej EÚ indikátor dôvery klesol o 1,1 bodu na -12,4 bodu.
Spotrebiteľská dôvera môže mať priamy vplyv na rast podnikov. Vysoký index znamená, že sú ľudia ochotní viac míňať a zvyšovať spotrebu. To môže zlepšiť predaje, zvýšiť príjmy, vytvoriť pracovné miesta a udržateľnú slučku rastu.
Sylvain Broyer z S&P Global Ratings a člen „tieňovej rady“ ekonómov ECB uviedol, že zmeny v menovej politike by v Európe mohli pomôcť zvýšiť zaostávajúce úrovne dôvery. „Domnievame sa, že ECB je v pozícii, aby urýchlila znižovanie sadzieb, čo by mohlo pomôcť rastu, pretože dôvera je stále nízka aj napriek prebiehajúcemu ekonomickému oživeniu,“ dodal.
3. Nadvýkon okrajových trhov
Chris Watling, generálny riaditeľ a hlavný trhový stratég spoločnosti Longview Economics, upozornil, že niekoľko európskych krajín má veľkú šancu zmeniť svoje hospodárske smerovanie, no nie vždy k lepšiemu. Nemecko bolo dlhé roky „lokomotívou Európy“, ktorá na kontinente poháňala rast. Dnes je považované za „chorého muža Európy“ z dôvodu ekonomickej stagnácie spôsobenej energetickou krízou, nadmernou závislosťou od exportu a výzvam pri transformácii priemyselnej základne na zelené technológie.
Situácia sa ale otočila k lepšiemu napríklad v Španielsku, ktorého ekonomike sa darí najmä vďaka silnej spotrebe, cestovnému ruchu a prostriedkom z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Zlepšenie zaznamenali aj Portugalsko, Taliansko, Írsko a Grécko.
Európska komisia očakáva, že HDP Španielska tento rok vzrastie o tri percentá a v roku 2025 o 2,3 percenta. Podľa odhadov OECD zaznamená krajina tento rok tretí najsilnejší rast spomedzi všetkých jej členov. Hospodársky rast Grécka by mal v roku 2025 dosiahnuť úroveň 2,3 percenta. Pre investorov by tak mohli byť celkom zaujímavou príležitosťou, a to najmä v sektoroch a aktívach, ktoré profitujú z cielených stimulov.
4. Clá
Znovuzvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta by Európe mohlo v roku 2025 skomplikovať život. Avizoval totiž zavedenie desať- a dvadsaťpercentných ciel na všetky dovozy do Spojených štátov, čo zneistilo nejednu európsku firmu. Ešte totiž nie je isté, ako by Európa na toto opatrenie zareagovala.
Citibank odhadla, že desaťpercentné clo by mohlo do roku 2026 znížiť HDP EÚ o 0,3 percenta. Nová obchodná vojna medzi USA a Čínou by navyše mohla zdvojnásobiť škody v exponovaných krajinách, akým je Nemecko. „Myslíme si, že odveta rovnakým spôsobom je nepravdepodobná, čo by z tejto situácie urobilo deflačný šok. Globálna fragmentácia v dlhodobom horizonte poškodí obchodne závislú Európu,“ dodali analytici banky.
Janet Mui, vedúca trhovej analýzy v spoločnosti RBC Brewin Dolphin, uviedla, že D. Trumpovi slúžia clá ako vyjednávací nástroj, no aj napriek tomu pre Európu predstavujú kľúčovú hrozbu. Podľa nej je však vysoko pravdepodobné, že novozvolený prezident nenaplní všetky vyhrážky.
5. Politická nestabilita
Dve z najväčších európskych ekonomík, Francúzsko a Nemecko, zažívajú politické turbulencie. Začiatkom decembra došlo k odvolaniu francúzskeho premiéra Michela Barniera, zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere, čo otvorilo cestu k predčasným voľbám v roku 2025. „Jadro Európy vyzerá neuveriteľne zle ekonomicky aj politicky a myslím si, že sa to nakoniec odzrkadlí na trhoch,“ dodal stratég David Roche zo spoločnosti Quantum Strategy
Politická neistota by mohla byť podľa Maximiliana Uleera z Deutsche Bank pre Nemecko dobrou správou a oživiť stagnujúcu ekonomiku krajiny: „Krajina je známa svojou politickou stabilitou. V modernej histórii tu došlo k rozpadu koalície iba dvakrát. Oba razy Nemecko čelilo recesii, zaviedlo reformy a vyšlo zo situácie silnejšie. Jeho schopnosť zmeniť sa neradno podceňovať.“
Ďalšie dôležité správy
