Európska únia (EÚ) v decembri 2022 schválila minimálnu daň z príjmov právnických osôb („korporátna daň“), ktorá do platnosti vstúpila 1. januára 2024. INESS sa pripojil k spoločnému stanovisku 11 think-tankov, ktoré upozorňuje na problematické aspekty tejto dane ohrozujúce ekonomický rast. Radovan Ďurana z INESS zhrnul najdôležitejšie body stanoviska, ktorého celé znenie je dostupné v slovenčine na stránke INESS.
Nová daň predstavuje prechod od daňovej súťaže k súťaži v dotáciách
Kompetencia nastaviť sadzbu dane z príjmov právnických osôb je dôležitým nástrojom členských štátov na lákanie zahraničných investícií. Umožňuje štátom medzi sebou súperiť a hľadať najvýhodnejšiu daňovú sadzbu a motivuje ich k dodržiavaniu rozpočtovej disciplíny.
Odobratie tejto kompetencie však bude vlády motivovať k hľadaniu iných nástrojov na prilákanie zahraničného kapitálu. Môžeme tak byť svedkami súťaže v štátnych dotáciách, ktoré sú však diktované politickými, nie trhovými, preferenciami, v dôsledku čoho by viedli k nadprodukcii, nadmernej spotrebe a neefektívnej alokácii vzácnych zdrojov.
Kvôli absencii inflačnej indexácie bude zdanených čoraz viac firiem
Nová daň sa týka všetkých domácich aj medzinárodných skupín, ktorých celkové finančné príjmy sú vyššie ako 750 miliónov eur ročne, a ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Pevne nastavená hodnota, od ktorej spoločnosť do záberu dane spadá, v spojení s infláciou, však povedie k stavu, keď bude postupom času zdaňovaných čoraz viac firiem.
Automatická indexácia by chránila spoločnosti s aktuálnym obratom nižším ako 750 miliónov eur pred rizikom, že sa dostanú do vyššieho daňového pásma v dôsledku inflačného zvýšenia príjmov. Indexácia je relevantná najmä pre krajiny strednej a východnej Európy, v ktorých inflácia dosiahla v roku 2022 dvojcifernú hodnotu.
Hodnota 750 miliónov eur bola zároveň určená v roku 2016. Keďže odvtedy uplynulo osem rokov, mala by táto hodnota byť upravená o infláciu a mala by byť vyššia o minimálne 200 miliónov eur.
Právna neistota v súvislosti s implementáciou smernice
Daň nebola implementovaná vo všetkých členských štátoch súčasne. Šesť členských štátov s transpozíciou smernice mešká, ďalších päť štátov (vrátane Slovenska) využilo ustanovenie, podľa ktorého môžu odložiť uplatňovanie nových pravidiel maximálne do roku 2030. Tie štáty, ktoré smernicu implementovali, sú stále vo fáze pokusov a omylov, keď sa snažia zorientovať v zložitosti globálnej daňovej dohody. Uponáhľaná transpozícia smernice do vnútroštátnych právnych predpisov niektorými členskými štátmi a neskorá implementácia inými členskými štátmi tak spôsobujú právnu neistotu a zhoršujú podnikateľské prostredie.
Závery a odporúčania
„Nová minimálna daň z príjmov právnických osôb znemožňuje daňovú súťaž medzi členskými štátmi a motivuje k súťaži v dotáciách. Pre minimalizáciu negatívnych dopadov je potrebné, aby bola upravená prahová hodnota, od ktorej sa daň aktualizuje a zavedená automatická inflačná indexácia. Zároveň by EÚ mala zabezpečiť čo najskoršiu transpozíciu smernice krajinami, ktoré nevyužívajú ustanovenie umožňujúce odložiť uplatňovanie nových pravidiel. A v neposlednom rade by prvý rok platnosti dane, ktorý sa bude niesť v znamení zberu informácií, mal byť využitý na dôkladné ex-post hodnotenia s cieľom odhaliť prípadné nedostatky súčasného modelu,“ konštatuje Ďurana.
Ďalšie dôležité správy
