Európska únia chce stavať hranice. V slobode prejavu jej zákony členských krajín nestačia

Zákon o digitálnych trhoch (DMA) a zákon o digitálnych službách (DSA)
sú rozsiahle normy, ktoré zásadne menia pravidlá v online priestore. DSA má sprísniť kontrolu digitálnych platforiem a dohliadať aj na to, akému obsahu poskytujú priestor. Poskytovateľ digitálnych služieb, vrátane sociálnych médií a online trhov, bude mať určené povinnosti, ktoré pod hrozbou vysokých sankcií bude musieť dodržať v rámci boja proti online diskriminácií či boja proti šíreniu nelegálneho obsahu. S racionálnymi zámermi, ktoré môžu pomôcť sprehľadniť globálny online svet, sa však do európskych digitálnych zákonov dostali aj prvky, ktoré oklieštia doterajšie slobody. Sporné zostáva, kto bude rozhodovať o hranici, kedy ide o odlišný pohľad a kedy o nebezpečný prejav, ktorý treba z internetu odstrániť. Regulačné zásahy cez algoritmy, automatické preklady či neznámych pracovníkov platforiem tak môžu priniesť komplikácie. Spoluzakladateľ organizácie Spoločnosť pre obranu slobody prejavu (SOSP) Vlastimil Veselý v rozhovore pre TREND upozorňuje na riziká, ktoré sa s balíčkom digitálnych zákonov spájajú.

Ako hodnotíte prijatie týchto zákonov europarlamentom ?
V SOSP sme sa sústredili na zákon o digitálnych službách (DSA), pretože posilňuje zásahy digitálnych platforiem do užívateľského obsahu sociálnych sietí. Musíme, žiaľ, varovať, že nedávne prijatie tejto legislatívy je významným ohrozením slobody prejavu v krajinách Európskej únie (EÚ)

Aké riziká prináša regulácia digitálnych služieb a trhov pre bežných užívateľov internetu a sociálnych sietí ?
Za úplne kľúčové pre dopad DSA na slobodu prejavu považujeme to, že sa bude uplatňovať princíp krajiny pôvodu. Znamená to, že poskytovateľ služby má podliehať regulátorovi v tom štáte EÚ, kde je registrovaný. V prípade BigTech korporácií, ktoré najviac zasahujú do slobody prejavu, by tak išlo najčastejšie o jurisdikciu Írska. Ak by bol prijatý princíp cieľovej krajiny, poskytovateľ služby by sa musel riadiť zákonmi, a v prípade sporu podliehať regulátorovi, v tom štáte EÚ, kde sú jeho zákazníci, resp. užívatelia.

Zatiaľ čo pre služby typu e-shopov má zmysel, aby pre uľahčenie medzinárodného obchodu platil princíp krajiny pôvodu, je krajne nebezpečné aplikovať rovnaký princíp na globálne platformy a sociálne siete, ktoré slúžia na zdieľanie užívateľského obsahu, ktorými sú Facebook, YouTube, Twitter a ďalšie.

V takom prípade by to znamenalo znemožnenie obrany slobody prejavu na digitálnych platformách, ktoré hrajú kľúčovú úlohu verejných fór, zo strany národnej legislatívy.

Slovensko by tak nemohlo zabrániť tomu, aby napríklad Facebook mazal a blokoval slovenských užívateľov za obsah, ktorý je v rámci vášho právneho poriadku povolený, avšak inde v EÚ môže byť trestný. Môže ísť napríklad o kontroverznú a vágne definovanú „hate speech“ alebo označovanie názorov na Green Deal, masovú migráciu alebo povinné očkovanie za dezinformáciu.