Európska únia má v úmysle dať krajinám západného Balkánu šesť miliárd eur na uskutočnenie reforiem potrebných na vstup do spoločenstva. V pondelok to v Skopje uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Ako pokračovala von der Leyenová, Severné Macedónsko, Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora a Bosna a Hercegovina musia využiť príležitosť a pracovať na zosúladení svojich noriem so štandardmi Európskej únie.
V rámci nového plánu rastu pre tento región má Únia podľa predsedníčky EK otvoriť spoločný trh pre krajiny západného Balkánu v oblastiach ako voľný pohyb tovaru a služieb, doprava a energetika. Krajiny tiež vyzvala, aby vytvorili spoločný regionálny trh.
„Tieto reformy budú spojené s investíciami,“ uviedla von der Leyenová na tlačovej konferencii s premiérom Severného Macedónska Dimitarom Kovačevským. Cieľom EÚ je podľa nej v priebehu desiatich rokov zdvojnásobiť ekonomickú výkonnosť týchto krajín. Únia je zároveň pripravená začať im vyplácať prvý balík podpory vo výške 100 miliónov eur.
Napríklad Severné Macedónsko podľa nej potrebuje zreformovať podnikateľské prostredie, vytvoriť efektívnu verejnú správu či zlepšiť boj proti korupcii. Musí tiež oficiálne uznať bulharskú menšinu, keďže Bulharsko tým podmienilo podporu vstupu tejto krajiny do EÚ.
Následne sa predsedníčka EK presunula do Kosova, ktoré vyzvala, aby poskytlo väčšiu autonómiu srbskej menšine. Tá tvorí približne päť percent obyvateľstva Kosova. Normalizáciu vzťahov so Srbskom považuje za „kľúčovú, čo otvorí dvere aj plánu rastu“ – a teda aj investíciám Únie.
Prijímací proces krajín v tomto regióne sa spomalil najmä v dôsledku neochoty členských štátov EÚ a pomalých reforiem v samotných kandidátskych krajinách. Ako prvé začali rokovať o vstupe do EÚ Srbsko a Čierna Hora.
Minulý rok nasledovalo Albánsko a Severné Macedónsko. Bosna a Hercegovina a Kosovo v procese výraznejšie zaostávajú. Nezávislosť Kosova pritom neuznáva päť členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska.
Ďalšie dôležité správy
