Taliansko doteraz vybralo približne 2,8 miliardy eur na spornej dani z neočakávaných ziskov energetických spoločností, ktorá bola zavedená len na tento rok. Povedal to v stredu v parlamente minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti.
Daň mnohí odmietli zaplatiť
Daň vo výške 25 percent vyvolala kritiku viacerých firiem. Počíta sa z hodnoty transakcií podliehajúcich dani z obratu. „K 30. novembru predstavujú platby približne 2,757 miliardy eur, čo je suma, ktorá je v súlade s aktualizovanými vládnymi odhadmi,“ povedal Giorgetti.
Administratíva bývalého premiéra Maria Draghiho pôvodne odhadovala príjmy v hodnote 10 až 11 miliárd eur pre energetické spoločnosti, ktoré tento rok ťažili z prudko rastúcich cien ropy a plynu.
Tisíce spoločností však odmietli daň platiť. Niektoré z nich sa pritom sťažovali, že kolísavé ceny energií im spôsobujú problémy.
Nemenované zdroje v septembri pre agentúru Reuters uviedli, že Rím zinkasoval len niečo vyše 2 miliardy eur zo 40-percentnej zálohy na daň do konca augusta. Konečná platba mala byť uhradená do 30. novembra, ale Giorgetti povedal, že energetické skupiny budú môcť vyrovnať meškajúce platby do 15. decembra bez pokút.
Plány na budúci rok
Podľa vládneho návrhu rozpočtu na rok 2023, ktorý je v súčasnosti v parlamente, plánuje premiérka Giorgia Meloniová na budúci rok vybrať 2,6 miliardy eur prostredníctvom revidovanej jednorazovej mimoriadnej dane vypočítanej z neočakávaného príjmu namiesto z hodnoty transakcií podliehajúcich dani z obratu.
Nová schéma má sadzbu na úrovni 50 percent z časti príjmu firiem v roku 2022, ktorý bol aspoň o 10 percent vyšší ako priemerný príjem vykázaný v rokoch 2018 až 2021.
Taliansko očakáva tiež dodatočných 1,4 miliardy eur z cenového stropu na energiu vyrobenú v zariadeniach poháňaných uhlím, vykurovacím olejom a obnoviteľnými zdrojmi. Podľa nariadenia Európskej komisie je strop stanovený na úrovni 180 eur za megawatthodinu.
EK vidí plusy aj mínusy
Európska komisia medzitým v stredu oznámila, že schválila návrh talianskeho rozpočtu na rok 2023, pričom kritizovala zvýšenie limitu pre hotovostné platby, čo považuje za v rozpore s jej snahou bojovať proti daňovým únikom.
Komisia vo svojom stanovisku poukázala na opatrenia, ktoré zvýšia deficit Talianska, ale poznamenala, že väčšina z nich je zameraná na dočasné zmiernenie účinkov inflácie na domácnosti a podniky. Varovala však, že akékoľvek predĺženie týchto opatrení alebo nové opatrenia prispejú k „zvýšeniu deficitu a dlhu verejnej správy v roku 2023“.
Brusel uviedol tiež, že Rím ešte nepokročil v daňovej reforme, pričom návrh zákona o znížení zdanenia práce a zvýšení efektívnosti daňového systému ešte musí schváliť parlament.
Problémom hotovostné platby
Komisia kritizovala aj vládou navrhované zvýšenie stropu hotovostných platieb v obchodoch a podnikoch z 2-tisíc na 5-tisíc eur, možnosť obchodníkov odmietnuť platby kartou do 60 eur a schému daňovej amnestie pre záväzky pod tisíc eur.
Pripomenula, že predtým odporučila Taliansku bojovať proti daňovým únikom posilnením elektronických platieb a obmedzením limitov pre hotovostné platby.
Talianska centrálna banka kritizovala tiež platby v hotovosti ako napomáhanie daňovým únikom, ktoré stoja Taliansko približne 100 miliárd eur ročne.
Pred septembrovým nástupom do úradu Meloniovej krajne pravicová strana Bratia Talianska sľúbila rozsiahle zníženie daní a viac finančných prostriedkov pre dôchodcov a rodiny, čo vyvolalo obavy z ďalšieho nárastu obrovského dlhu Talianska.
Nakoniec však Meloniová v snahe prezentovať sa ako zodpovedná líderka v čase globálnej ekonomickej neistoty predložila rozpočet, o ktorom experti povedali, že je v podstate v súlade s tým, aký mala predchádzajúca vláda Maria Draghiho.
Ďalšie dôležité správy
