Európska vesmírna agentúra (ESA) pracuje na vývoji kozmickej lode, ktorá by v priebehu nasledujúceho desaťročia mohla lietať s astronautmi na obežnú dráhu a na Mesiac. Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher v rozhovore pre Financial Times pred samitom Investing in Space v Londýne povedal, že Európa sa týmto chce zapojiť do rýchlo sa rozvíjajúcej bitky o vesmír. „To, čo sa deje v USA, Číne a Indii, je mimoriadne pôsobivé.“ Európa sa podľa neho dosiaľ neangažovala na rovnakej úrovni. „Vidím toľko príležitostí, niektoré z nich sme premeškali,“ skonštatoval J. Aschbacher.
Podľa nezávislej správy o ľudskom a robotickom prieskume vesmíru, ktorú si objednala ESA, bolo do roku 2030 ohlásených viac ako 100 lunárnych misií, a to národnými vesmírnymi agentúrami aj súkromnými spoločnosťami. „Európa v súčasnosti vedie len dve z nich,“ povedal J. Aschbacher. V správe sa uvádza, že kontinent sa spolieha na neeurópskych partnerov, ktorí posielajú ľudí do vesmíru, „čo ohrozuje jeho budúcnosť ako dôveryhodného aktéra vo vesmíre“.
V súčasnosti ESA spolupracuje ako menej významný partner s americkou vesmírnou agentúrou NASA na projektoch prieskumu Mesiaca. „Neexistuje však žiadny dohodnutý harmonogram (s NASA) o tom, kedy bude európsky astronaut na Mesiaci. Dúfam však, že to stihneme do konca desaťročia,“ doplnil J. Aschbacher.
Spolupráca so súkromným sektorom
Rozhodnutie NASA na prelome milénia kúpiť služby vesmírnej nákladnej prepravy od súkromného sektora namiesto vývoja vlastných vozidiel bolo hnacím motorom vzostupu SpaceX Elona Muska, ktorý je teraz v tomto smere dominantným hráčom. „To je presne ten model, o ktorom diskutujeme,“ povedal riaditeľa ESA.
Agentúra teraz pripravuje „rôzne scenáre a rôzne odhady nákladov“, ktoré má predložiť na novembrovom stretnutí ministrov európskych členských štátov. Rozhodnutie, či pokračovať v plne financovanom programe, padne budúci rok. ESA, ktorá je nezávislá od EÚ, ale pôsobí ako jej obstarávacia agentúra, zahŕňa aj nečlenské štáty EÚ, ako je Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko. „Určite budeme mať na stole predstavy a jasné usmernenia politikov, ako chce Európa postupovať,“ priblížil J. Aschbacher.
Európa prišla nedávno o schopnosť vypúšťať svoje satelity pomocou rakety Sojuz v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Jej vlastná raketa Ariane 5 ešte v apríli vyniesla do vesmíru európsku kozmickú loď Juice v hodnote 1,6 miliardy eur, ktorá smeruje k ľadovým mesiacom Jupitera. Tento mesiac by však už „päťka“ mala absolvovať svoj posledný let. Vývoj nástupníckej Ariane 6 je nateraz pozastavený.
J. Aschbacher takisto povedal, že Európa už má niektoré ďalšie kapacity, vďaka ktorým sa v nasledujúcej dekáde budú môcť uskutočňovať vesmírne lety s ľudskou posádkou. Patrí medzi ne európsky servisný modul, ktorý poskytuje elektrinu, vodu a kyslík kozmickej lodi NASA Orion, ktorá vynesie astronautov na Mesiac. Európa má k dispozícii aj automatizované vozidlo, ktoré každý rok prepravuje náklad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu na nízkej obežnej dráhe Zeme. Mohli by byť vyvinuté ďalšie vozidlá rovnakým spôsobom, akým NASA podporila vznik SpaceX, povedal ešte šéf ESA.