Je verejným tajomstvom, že mnoho europoslancov, predovšetkým kvalifikovaní právnici, sa popri práci v inštitúcii venuje aj práci „pomimo“, píše portál Politico.
Axel Voss je poslancom Európskeho parlamentu (EP), kde pomáha formovať pravidlá týkajúce sa činnosti spoločností a toho, ako majú pristupovať k ochrane údajov. Okrem toho si však tento nemecký europoslanec privyrába aj ako právnik a svoje služby poskytuje napríklad aj firme Deutsche Telekom.
Medzi členmi zákonodarného zboru EÚ ide o bežnú praktiku, ktorá však v súčasnosti začína vyvolávať pochybnosti o tom, či nemá vplyv na rozhodnutia europarlamentu.
Nezlúčiteľné „bokovky“
Práca „pomimo“ je spolu s vedľajším zárobkom podľa etických usmernení EP legálna. Voss tak ani zďaleka nie je jediným z radov europoslancov, kto sa tejto platenej činnosti v rámci právnických či poradenských firiem venuje.
Poľský europoslanec Radoslaw Sikorski sa nedávno dostal na titulky novín po tom, čo vyšlo najavo, že pôsobí ako poradca fóra s väzbami na Spojené arabské emiráty a berie za to celkom slušné peniaze. Nemecká europoslankyňa Angelika Nieblerová zas pracuje ako poradkyňa pre americkú právnickú firmu Gibson Dunn a jej kolega Rainer Wieland šéfuje svojej vlastnej právnickej firme.
Podľa aktivistov v oblasti transparentnosti je najvyšší čas, aby došlo k posilneniu nedokonalých etických pravidiel EP. „Pôsobiť ako právnik je s vykonávaním europoslaneckého mandátu rovnako nezlučiteľné, ako byť poradcom či lobistom,“ tvrdí Vicky Cannová z neziskovej organizácie Corporate Europe Observatory.
Podozrivá zhoda náhod
Voss akýkoľvek konflikt záujmov odmieta aj napriek tomu, že v rámci EP pomáhal formovať kľúčové zákony v oblasti náležitej starostlivosti podnikov a umelej inteligencie. Okrem toho hral významnú úlohu aj pri prijímaní nariadenia o ochrane údajov (GDPR).
Od roku 2021 Voss pracuje ako právnik firmy Bietmann, za čo k europoslaneckému platu poberá od tisíc do päťtisíc eur mesačne. Podľa stránky spoločnosti sa zameriava na oblasti ochrany údajov či autorského a mediálneho práva. Zhodou náhod sa týmito témami zaoberal aj v Európskom parlamente.
Voss v septembri 2021 telefonoval s lobistom z firmy B-Connect, ktorej partnerom je Rolf Bietmann, zakladateľ rovnomennej právnickej firmy. Podľa europoslancových záznamov o transparentnosti sa Voss s lobistom neskôr aj stretol a diskutoval o veciach týkajúcich sa náležitej starostlivosti.
Toto zistenie odhalilo jeden z mnohých prípadov, keď europoslanci z hľadiska etiky korčuľujú na veľmi tenkom ľade.
Zmeškaná príležitosť
Vo svetle úplatkárskeho škandálu Katargate, ktorý nedávno otriasol EP, začal verejný tlak v oblasti zavádzania prísnejších etických pravidiel narastať. V reakcii naň už predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová ohlásila reformy, ktorých cieľom bude posilniť pravidlá transparentnosti a integrity.
Europoslanci však budú môcť vykonávať prácu „pomimo“ v oblasti súvisiacej s výkonom ich poslaneckého mandátu aj po zavedení plánovaných reforiem. Jediné, čo pre to budú musieť urobiť, je túto činnosť priznať.
Podľa Cannovej je poľutovaniahodné, že tieto „bokovky“ nie sú zakázané ani podľa súčasného kódexu správania, ani podľa Metsolovej budúcich reforiem. „EP tým premešká obrovskú príležitosť. Frakcia ľudovcov (EPP) v otázke konfliktu záujmov, ktoré môže vyplynúť z vedľajšej činnosti jej členov, strká hlavu do piesku,“ vysvetľuje Cannová.
Vossov prípad jasne hovorí o pokazenom etickom systéme, uzatvára tému Nicholas Aiossa z neziskovej organizácie Transparency International.
Ďalšie dôležité správy
