Európsky parlament dnes nedokázal nájsť zhodu na spoplatnení emisií z vykurovania budov a dopravy, ktoré je jednou z kľúčových súčastí klimatického balíčka navrhnutého vlani Európskou komisiou. Nebývale rozdelení europoslanci kvôli tomu odložili hlasovanie o ďalších súvisiacich normách, medzi ktoré patrí napríklad zavedenie takzvaného uhlíkového cla alebo vytvorenie sociálne klimatického fondu.
Návrhy stopli hlasy za sprísnenie opatrení
Návrhy, ktoré majú EÚ nasmerovať k splneniu emisných cieľov na rok 2030, budú znovu prerokúvať parlamentné výbory. Európsky parlament by o ich konečnej podobe mal rokovať s členskými štátmi počas českého predsedníctva v druhej polovici roka.
Europoslanci dnes hlasovali o upravenom návrhu presadzovanom najsilnejšou stredopravou frakciou európskych ľudovcov, ktorí chceli miernejšie pravidlá pre emisie z vykurovania a dopravy, ako navrhla komisia. Zástancovia zvoľnenia tempa prechodu k čistému hospodárstvu argumentovali predovšetkým tým, že vlani predložený plán Bruselu ešte nepočítal s dopadmi ruskej invázie na Ukrajinu či dlho nevídanej inflácie.
Socialisti, zelení a menšie parlamentné frakcie však trvali na prísnejších záväzkoch a úspešne hlasovali proti návrhu. Ten podporilo iba 265 z 639 hlasujúcich poslancov.
„Pre tento parlament je to zlý deň," vyhlásil nemecký spravodajca návrhu Peter Liesa, ktorý svoje viditeľné rozhorčenie namieril najmä proti socialistom a zeleným. Líderka najväčšej ľavicovej frakcie Iratxe Garciová však počas nebývalo ostrých slovných výmen medzi poslancami oponovala, že ľudovci nemôžu počítať s podporou socialistov pre návrh, ktorého ambície predtým oslabia za pomoci hlasov krajnej pravice.
Súčasť väčšieho ekologického balíčka
Neúspešný text počítal s tým, že EÚ bude sťahovať z trhu emisné kvóty pomalšie, než navrhovala komisia. Emisie z emisného systému chcel Lieseho návrh obmedziť do roku 2030 o 63 percent, zatiaľ čo hodnota odsúhlasená predtým kľúčovým výborom pre životné prostredie bola 67 percent.
Reformu uhlíkového trhu tak budú zákonodarcovia znovu prerokúvať v spomínanom výbore. S ňou sú prepojené aj návrhy na vytvorenie fondu, ktorý má zvlášť ohrozeným domácnostiam kompenzovať očakávané zdraženie tepla, či na zavedenie poplatku za dovoz neekologicky vyrábaných produktov do EÚ. Hlasovanie o oboch týchto normách preto poslanci rovno odložili. Schválili naproti tomu zmeny systému obchodovania s emisnými kvótami v leteckej doprave.
Snahy o splnenie záväzkov Parížskej klimatickej dohody
Únia chce prostredníctvom bezprecedentného balíčka klimatických noriem dosiahnuť obmedzenie emisií skleníkových plynov do konca desaťročia najmenej o 55 percent proti hodnotám z roku 1990. Tento cieľ je podľa komisie potrebný preto, aby dvadsaťsedmička splnila svoje záväzky plynúce z parížskej klimatickej dohody, ktorá má zabrániť ďalšiemu otepľovaniu planéty . Niekoľko členských krajín, najmä z východného krídla únie, má však k návrhom vzhľadom na ich predpokladané ekonomické dôsledky kritickejší postoj ako europoslanci a dá sa očakávať, že pri spoločnom vyjednávaní sa budú snažiť texty vzídené z Európskeho parlamentu zmierniť.
Prinajmenšom časť rokovaní zrejme vyjde na české predsedníctvo v druhej polovici roka, vzhľadom na nečakaný neúspech parlamentných hlasovaní sa však začiatok rokovaní s členskými štátmi môže zdržať.