Európa, ktorá bola dlho závislá od ruského zemného plynu, sa za menej ako dva roky takmer odstrihla od dodávok z Ruska. Jej preferovanou náhradou sa stal plyn z USA. Dodávky spoza Atlantiku sú všeobecne považované za bohaté, politicky prijateľné a s menšou pravdepodobnosťou ich zastavenia ako v prípade plynovodov z Ruska. Ani tie však nie sú bez rizika.
Neistota v súvislosti s LNG
Minulý týždeň Biely dom oznámil polarizujúce rozhodnutie zastaviť schvaľovanie nových vývozných povolení pre skvapalnený zemný plyn (LNG), a to pre odpor voličov, ktorým záleží na klíme. To neovplyvní zariadenia, ktoré sú už v prevádzke alebo vo výstavbe. Hrozí však meškanie alebo dokonca zastavenie niektorých masívnych projektov, od ktorých sa očakáva, že začnú dodávať plyn koncom desaťročia a neskôr.
„Americký LNG je aj naďalej základným kameňom európskej stratégie diverzifikácie dodávok,“ upozornila Leslie Palti-Guzmanová, vedúca výskumu v spoločnosti SynMax.
Bidenovo rozhodnutie tak vytvára neistotu v súvislosti s dodávkami v strednodobom až dlhodobom horizonte.
USA si vo veľmi krátkom čase vydobyli významný podiel na trhu s plynom v Európe, pričom sa očakáva, že bude ďalej rásť.
Riziková stávka na americký plyn
No hoci sú USA hlavným spojencom Európskej únie, veľká závislosť, dokonca aj od priateľského národa, prináša riziká. Rozhodnutie Európy vymeniť ruský plyn za americký LNG namiesto ráznejšieho smerovania k obnoviteľným zdrojom znamená tiež, že jej energetická bezpečnosť je závislá od faktorov, ktoré sú mimo jej kontroly, ako je atlantická hurikánová sezóna alebo politické hry vo Washingtone.
Prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA by mohlo skomplikovať dodávky do Európy. Počas svojho pôsobenia v Bielom dome totiž ukázal, že neváha použiť taktiku obchodnej vojny na presadzovanie svojej politiky. Síce najmä proti Číne, ale neexistuje žiadna záruka, že EÚ zostane mimo jeho hľadáčika.
Európa tak vymenila jednu závislosť za inú, čím sa jej energetický systém stal zraniteľným.